Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Autorské výstavy 2015


 


 


 


 


 


 

5. 10. 2015

Masaharu Takasaki: Stavby predchnuté duchom

Kurátorská koncepcia: PaedDr. Anna Ondrušeková

Vernisáž: 8. 10. 2015 o 16.00

Termín výstavy: 08. 10. 2015 – 15. 11. 2015

Masaharu Takasaki patrí k najoriginálnejším japonským architektom a je autorom radu veľmi neobvyklých stavieb naprieč Japonskom. Jeho práca nielen, že nemá porovnanie v tak širokom a rôznorodom poli akým je japonská architektúra ale ani v súčasnej svetovej architektúre. Takasakiho jedinečné návrhy kombinujú organické a mytologické prvky, posvätnú geometriu a pôsobenie prírodných síl. On sám popisuje svoju architektúru ako „enviromentálnu bytosť“, ktorá je tvorená sústredením vnútorného ľudského vedomia a prírodnej energie a prepája ľudstvo s kozmom. Tieto filozofie sa prejavujú vo vajcovitých formách, rozptýlenom svetle vytvárajúcom mystické interiéry a skosených stĺpoch a plochách. Takasakiho stavby sú riadené odvážnou neviazanosťou, ktorá oslavuje ľudstvo v celej jeho chaotickej zložitosti a rozmanitosti. Je príkladom plodnej transformujúcej sily architektonickej predstavivosti. Na stavbu úžitkových budov slúžiacich pre bežné potreby spoločnosti používa prevažne drevo spracované tradičnou technológiou bez kovových spojov, na omietku používa netradičné materiály ako sopečný prach.

Masaharu Takasaki sa narodil 1953 v Kagoshime na ostrove Kjúšu v Japonsku a svoju profesijnú dráhu začal v 80. rokoch minulého storočia. V súčasnosti sa podieľa svojimi návrhmi na obnove osídlenia zničeného v roku 2011 veľkým zemetrasením, tsunami a jadrovou haváriou. Je profesorom na Kyoto University of Art and Design a čestným členom Royal Institute of British Architects.

Výstava, ktorú máte možnosť navštíviť v priestoroch Elektrárne Tatranskej galérie, je obsahovo totožná s prezentáciou, ktorá prebiehala v rámci medzinárodného Bienále Architektúry 2014 v paláci Bembo v Benátkach a rozšírená o nové ukážky tvorby.


 


 

30. 9. 2015

Ľubomír Purdeš: Neogén

Kurátorská koncepcia: Vladimír Beskid
Hudobný hosť: Nao Higano – soprán, Zuzana Biščáková – klavír
Vernisáž: 2. 10. 2015 o 17.00
Termín výstavy: 2. 10. 2015 – 6. 12. 2015 

Pri príležitosti autorovho životného jubilea poskytne Tatranská galéria umelcovi Ľubomírovi Purdešovi a jeho dreveným skulptúram celý výstavný priestor bývalej parnej elektrárne. Ľubomír Purdeš patrí k výrazným postavám súčasného slovenského sochárstva. Venuje sa komornému a monumentálnemu sochárstvu, objektu, inštalácii, realizácii diel v architektúre, kresbe a krajinným konceptom v počítačovej animácii.

Výstava s názvom NEOGÉN má svoje počiatky už v období po ukončení štúdií na bratislavskej VŠVU. Svoj koncept analýzy sochárskej hmoty a záverečnej syntézy priestorovej štruktúry rozpracoval vo svojom prvotnom projekte Trojjedinosť, ktorá predchádza súčasnej Všejedinosti. Všetky tri projekty majú v sebe prvky z ostatných a sú navzájom previazané. V tom čase uprednostnil projekt Trojjedinosť a dnes formuluje svoju Všejedinosť, aby nakoniec doplával do Neogénneho mora v Slanských vrchoch, pri kopách soli v Solivare. Ponáral sa do jeho hlbín a chodil po jeho dne.

Jadrom popradskej výstavy je dlhoročný sochársky projekt Všejedinnosť II – V (v rokoch 2007 – 2015), kde pri vytváraní skulptúr Purdeš vychádza z jedného „materského“ tela-kmeňa stromu, z ktorého vyberá jednotlivé dielce a hmoty. Dôležitým momentom procesu je zachovanie všetkej drevnej hmoty, od kľúčových vnútorných foriem až po obal, triesky, či dokonca piliny. Nachádzame tu vertikálne totemy, horizontálne píšťaly, dostredivé kruhy a špirály, hromady pilín-kvarkov, či levitujúce elementy. Je to objaviteľská cesta do vnútornej krajiny – cesta do „srdca“ sochárskej hmoty. Cyklické oboplávanie území a tém, ktoré si sám vytýčil. V tomto putovaní sa zračí variabilita formy aj jednota exaktnej aj sakrálnej roviny. Neogén je plný geologických súvislostí, pradávnych ozvien z tajomných útrob zeme a autorovho vnútra. Gén predstavujúci pôvodné, staré a rodové a Neo ako nové alebo novovytvorené vytvárajú spolu symbiózu a vyváženosť, nekonečnú reťaz rozprávania v dreve.


 

Ľubomir Purdeš - Neogén (foto R. Kočan)

bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 

 

Ďalšie fotogalérie


 


 

Rebel Jiří Načeradský - vernisáž

bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 

 


 


 

15. 6. 2016

OBRAZY Z TALIANSKA: Krajina, história, svet

POPRAD – TATRANSKÁ GALÉRIA
v spolupráci s  L´Archivio Italiano in Slovacchiao - Taliansky archive na Slovensku

16. júna 2015 – 30. júna 2015


Výstava fotografií fine art Digigraphie
Ochrana a zhodnotenie krajiny, histórie, architektúry, umenia, typických produktov, poľnohospodárstva a remeselnej výroby sú viac povinnosťou než potrebou, a hlavne v momente silnej krízy sa stávajú identifikačnými faktormi prestíže a krásy, od ktorých je potrebné začať.  
Významné talianske znalosti sa spájajú s tvorivosťou a súčasne so vzájomnou závislosťou a toto sa dosiahne tým, že zachováme to, čo sme dostali od minulosti a čo sme povinní s hrdosťou ochrániť.
Koncepcia krásy sa nachádza v mestách, dedinách, v krajine, posiatej ľuďmi, ale nimi rešpektovanej, medzi rozsiahlymi zelenými plochami, vo vodách riek, jazier a morí, medzi horami, ale taktiež v remeselnom produkte, ktorý je kapitálom vedomostí a profesionality.
Ale tu nechceme prehlbovať čisto ekonomické alebo politické aspekty, našim zámerom je skôr ukázať tie zvláštnosti, ktoré charakterizujú našu krajinu, dajúc každému autorovi možnosť vyrozprávať jeden príbeh, jedno miesto alebo jeden kontext, jednu prácu, jeden produkt, ktoré sú zamerané na krásu a exkluzivitu v tom najhlbšom zmysle, čo v skutočnosti pre všetkých autorov predstavuje červenú niť ich hľadania.
Projekt vznikol s cieľom predstaviť talianske dedičstvo z rôznych hľadísk a takto vytvoriť mozaiku skúseností, ktoré identifikujú našu vlasť.
Nie sú to obrázky najznámejších miest, je to skôr malé Taliansko, to, ktoré vyrába, stará sa o krajinu, zachováva dediny, ktoré intenzívne prežíva vieru, ktoré v majstrovstve remeselníctva nachádza pluralitu kultúru a tvorivosti.
V expozícii sú snímky autorov:
Andrea Bertani, Maurizio Galimberti, Elio Ciol, Stefano Ciol, Giuseppe Cozzi, Francesco D´Alonso, Francesco Bianchini, Augusto Viggiano, Mario Vidor, Virgilio Carnisio, Claudio Argentiero, Carlo Bevilacqua, Luca Capuano, Duccio Naci, Luciano Montemurro, Gianni Saracchi, Carlo Stucchi, Guido Giannini, Marco Ferrando.

Taliansky fotografický archív sa približne desať rokov zaoberá realizáciou fotografických výskumov, zameraných na zhodnotenie historického a umeleckého  dedičstva a krásy krajiny v rôznych talianskych regiónoch a okrem toho aj plánovaním a rozvíjaním výskumov s rôznou tematikou, napríklad: ochrana životného prostredia, miesta viery, poľnohospodárstvo ako identifikačná hodnota, história, mestá, dediny, atď.
Činnosť je identifikovaná v realizácii fotodokumentácií, v zadávaní špecifických tém skúseným fotografom, vytváraní relevantného množstva snímok, ktoré sú následne používané na výstavách a hodnotných publikáciách a v archívnych zbierkach.
Za zmienku stoja mnohé zorganizované kultúrne udalosti, ako aj posledná navrhovaná udalosť www.europhotofestival.it a kultúrne výmeny s inými európskymi krajinami.


 


 

19. 5. 2015

Ján a Boris Kudlička: Priestor – krajina otca, javisko syna

Kurátorská koncepcia: Anna Ondrušeková

Vernisáž: 29. 5. 2015 o 17. 00

Termín výstavy: 29. 5. 2015 ˗ 2. 8. 2015

Tatranská galéria otvára výnimočný multimediálny projekt, špeciálne realizovaný pre priestor Elektrárne TG, venovaný niekoľkým žánrom umenia : výtvarné umenie, scénografia, hudba, divadlo, film, fotografia. Zjednocujúcimi osobnosťami tohto projektu sú umelci – otec a syn Ján a Boris Kudličkovci.

Profesor Ján Kudlička pochádza z Ružomberka, kde pôsobí dodnes. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, spočiatku v ateliéri vše­obecnej prípravy u prof. Ladislava Čemické­ho (1966 – 1968), neskôr v ateliéri figu­rálnej kompozície a krajiny u prof. Jána Želibského (1968 – 1972). Po štúdiu sa zameriava na pedagogickú činnosť v Ružomberku a vlastnú tvorbu v ateliéri v Liptovskom Mikuláši, kde spoznáva viacero významných osobností slovenského umeleckého života ˗ Ester Martinčekovú-Šimerovú, jej manžela fotografa Martina Martinčeka ale aj Ľudovíta Fullu. Jeho pracovný priestor nie je zameraný len na Slovensko a súčasťou jeho inšpirácií sú aj Česko, Kanada alebo Egypt. Profesúru ukončil v roku 2012 na Akadémii sztuk pieknych vo Varšave.

Emotívny účinok umelec dosiahol obrazovou kompozíciou elementárnych tvarov  (bodov, perforovaných otvorov, línií a čiar) . Cykly tvorby: Z môjho herbára, Pamäť krajiny, Zrkadlo krajiny.) Vizuálne štruktúry spríbuzňuje s hudobnými štruktúrami, a tak vytvára svoje „Krajinopartitúry“, svet/priestor jeho perforovaných miniznakov základných geometrických tvarov, zoradených do prísnej, avšak esteticky účinnej kompozície.

Výnimočnými opusmi tvorby Jána Kudličku  sú Madony a Piety, ktorých symbolika a emotívny účinok je zdôraznený práve autentickým tvaroslovím a rukopisom autora. Spoločným znakom obidvoch tém je typická jednoduchosť , strohosť, jemnosť  a ladnosť tvarov, farieb, zdôrazňujúca čistotu a pokoru.

Okrem spomínaných obrazových cyklov tvorby sa na tejto výstave predstaví aj aktuálnymi fotografiami z roku 2015. Tie Ján Kudlička zhotovil pri poslednej návšteve New Yorku.  Fotografoval výklady – novodobé portály do duše súčasného konzumného človeka. Výklady, ktoré odzrkadľujú lesk aj biedu našej súčasnosti. Fotozábery  sú provokujúce a v tvorbe Jána Kudličku niečo úplne nové.

Boris Kudlička pochádza rovnako ako jeho otec z Ružomberka. Študoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave na Katedre scénického a kostýmového výtvarníctva Divadelnej fakulty. Po škole začína spoluprácu s Teatr Wielki – Opera Narodowa vo Varšave. Spolupracuje s viacerými režisérmi – Mariuszom Trelińskim, Keithom Warnerom alebo Dalom Duisingom a inscenáciách pre svetové operné scény. Profesionálne sa venuje aj vytváraniu dekorácií do filmov alebo výstavnému designu. Po návrhu Poľského pavilónu pre Expo 2010 v Shanghai v spolupráci s WWAArchitects sa stáva o rok neskôr partnerom v tomto architektonickom štúdiu vo Varšave.

Hviezdy svetovej opery, najslávnejší sólisti i režiséri vyslovili scénografickým kreáciám Borisa Kudličku vysoké uznanie.

Účasť na svetovom  Pražskom Quadriennále scénografickej tvorby v Prahe je snom a želaním každého scénografa. Boris Kudlička po získaní zlatej medaily na Pražskom Quadrienále v roku 2007 bol vymenovaný za generálneho komisára Pražského Quadrienále 2011, jeho umeleckému majstrovstvu sa tak nemohlo dostať vyššieho a objektívnejšieho ocenenia.

Výstava dvoch generácií autorov Jána a Borisa Kudličku, otca a syna, prezentuje ich pohľad na priestor prevedený dvoma rozdielnymi formami – maľbou a scénografiou. Jánovu poetickú sémantiku, meditatívny podtón a esenciálnu citlivosť krajiny dopĺňa Borisova veľkolepá jednoduchosť divadelných scén.


 

Ján a Boris Kudlička

bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 

 


 

24. 3. 2015

Reductive.NL
4 generácie geometricko-abstraktného umenia z Holandska

Tatranská galéria v Poprade
Vás pozýva na slávnostné otvorenie výstavy 
REDUCTIVE.NL 
Štyri generácie geometrickej abstrakcie z Holandska
v piatok 27. marca 2015 o 17.00 v Elektrárni TG, 
Hviezdoslavova 12, Poprad 

Výstavu otvorí Roland de Jong Orlando, kurátor výstavy
Záštitu nad výstavou prevzal Jeho Excelencia Richard van Rijssen, veľvyslanec Holandského kráľovstva v SR
Hudobný hosť vernisáže: Robo Šimko & Massriot 

kurátor: Roland de Jong Orlando
spolupráca : 
Jarostaw Denisiuk, CS Galeria EL, Elbląg (PL), Jiří Jůza, Galerie výtvarného umění Ostrava, Tadeáš Goryczka, Kabinet architektury Ostrava, Viktor Hulik, Galeria Z Bratislava,
Anna Ondrušeková, Tatranská Galéria v Poprade
Výstava potrvá do 24. mája 2015

 

Výstava pod kuratelou známeho holandského umelca Rolanda de Jong Orlanda je súčasťou medzinárodného projektu, ktorý začal v Holandsku, neskôr v Poľsku (Elblag), v Čechách (Ostrava) a následne v Poprade na Slovensku. Ide o významné podujatie nielen pre podtatranský región, ale aj pre širokú kultúrnu verejnosť na Slovensku.
Reductive.NL zahŕňa diela umelcov narodených v 40., 50. a 60. rokoch, a o dvadsať rokov neskôr, v 80. rokoch. Vekový rozdiel medzi najstarším a najmladším účastníkom je bezmála 60 rokov. Výstava Reductive.NL predstavuje diela štyroch generácií holandských umelcov.
Najstarším účastníkom je Cyril Lixenberg (1932), ktorý sa hrá s geometriou a využíva kovové pláty, ktoré ohýba, krúti, prerezáva, alebo vsúva do seba. Najmladší Til Orlando Frijns a Anna Barbara Kolbe nemajú ešte ani tridsať.
Dôležitým kontextom výstavy Reductive.NL je humanitný aspekt poukazujúci na používanie geometrických tvarov ako symbolov odcudzenia súčasného človeka, jeho stratenosť v súčasnom svete. Geometria nie je len cestou k hľadaniu pravidiel, čistoty a usporiadaniu, ale je spätá rovnako s mnohovýznamovosťou a ornamentom často blízkym arabskému umeniu. Ako o týchto zmenách referuje a ako sa voči nemu stavia súčasné geometrické umenie v Holandsku? Rodia sa tam snáď ako na počiatku 20. storočia nové významy? 
Na tieto otázky snáď do istej miery odpovie výstava Reductive.NL. Už samotná koncentrácia 32 tvoriacich osobností, reprezentujúcich štyri generácie žijúcich, aktívnych umelcov, je obrovská kurátorská a logistická akcia, ale zároveň obrovská šanca zoznámiť sa s pomerne málo známym umením, s tvorbou súčasných žijúcich holandských umelcov, s jeho dynamikou a nepreberným množstvom riešení, techník a rôznorodosti postojov. Predstaviť ho v krajinách s takou silnou tradíciou konštruktivizmu, ako je Poľsko, Maďarsko, Česká Republika a Slovensko má tiež zaujímavý bádateľský efekt, pretože umožňuje porovnávanie s veľkým dedičstvom medzinárodných smerov.


 

REDUCTIVE.NL vernisáž

bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 

 

Ďalšie fotogalérie


 

24. 3. 2015

Hry s umením 2015 – GEOMETRIA JE KRÁSNA

Tatranská galéria v Poprade
a BIBIANA – medzinárodný dom umenia pre deti

vás pozývajú na otvorenie projektu
HRY S UMENÍM 2015 – SVET ABSTRAKCIE
Geometria je krásna
27. marca 2015 o 17.00

Elektrárneň TG, Hviezdoslavova 12, Poprad
výstava otrvá  27. marca – 24. mája
hudobný hosť vernisáže 
Robo Šimko & Massriot


Hry s umením 2015
Tatranská galéria v Poprade opäť prichádza s projektom, určeným 
pre deti a mládež všetkých vekových kategórií, tentoraz s témou 
abstrakcie a geometrie.
Súčasťou projektu sú dve zaujímavé výstavy. 
Prvou  je unikátna európska výstava štyroch generácií holandskej abstraktnej tvorby REDUCTIVE.NL a druhou je hravé výtvarné 
stvárnenie a priblíženie geometrie GEOMETRIA JE KRÁSNA.
Priestor Elektrárne Tatranskej galérie sa stane kreatívnym 
a edukatívnym ateliérom, otvoreným pre všetkých záujemcov 
o dobré umenie a ešte niečo navyše.
kurátorka projektu Anna Ondrušeková


GEOMETRIA JE KRÁSNA
Vieš, čo je matematika?
Matematika znamená po grécky milovať poznanie.
(z gr. μαθηματικός (mathematikós) = „milujúci poznanie“ > μάθημα (máthema) = „veda, poznanie“)
 
Vieš, čo je geometria?
Geometria je časť matematiky.
Geometria z gréckych slov: 
geo = zem a metros = meranie, geometria = meranie zeme
Bojíš sa geometrie?
Nemusíš...
Geometria je krásna, je všade okolo nás!
To sú úvodné slová výstavy, ktorá sa snaží ukázať, čo všetko 
geometria je, kde všade ju môžeme nájsť, ako sa dá s geometriou 
hrať a skúmať ju.

V krásnej a objavnej výstave môžu deti i dospelí obdivovať zázraky geometrických tvarov všade okolo nás, predstaví im miesto geometrie v histórii, priblíži jej úzky vzťah s výtvarným umením a sta-viteľstvom. Pomocou interaktívnych hier, stavebníc a rôznych vedomostných testov pomôže deťom nájsť a pochopiť jej krásu a užitočnosť. Výstava je významným počinom na ceste odstraňovania negatívneho vzťahu k matematike a geometrii, či strachu z nich, pretože pramení len z neznalosti.    
Geometrické štruktúry v prírode sú tým najzákladnejším poznaním, ktoré človek má a denne sa s nimi stretáva, hoci nie vždy si to uvedomuje. Môžeme pozorovať krištáliky, bubliny vo vode, snehové vločky, špirály v prírode, mikrosvet, symetriu rastlín, rast stromov, včelie plásty, pavučiny a mnohé ďalšie prírodné veci a javy. Uchvátia nás svojou dokonalosťou. Všimneme si, aké sú presné, akoby ich niekto narysoval, vytvoril podľa zvláštnych a zároveň krásnych zákonitostí. Tieto zákonitosti ľudia začali skúmať už dávno a hľadali odpovede na otázky: Prečo je to tak? Ako to funguje?.
Zvedavci sa niečo dozvedia o tom, ako rozmýšľali výmyselníci Gréci, aké úžasné objavy spra-vili pred viac ako 2000 rokmi, môžu merať tak, ako to robili Egypťania, počítať s kamienkami, poskladať Pytagorovu vetu. Skúmanie krásy a prírodných zákonitostí, ich použitie v umení a architektúre (a nielen tam) nás privádza k ďalším matematikom a umelcom. Môžeme obdivovať ilustrácie Leonarda da Vinciho, porozmýšľať, ako funguje zlatý rez a prečo je zlatý? Zlatý rez opäť nachádzame v prírode.
Viete poskladať mnohosteny? Určite ich poznáte, nie je to vôbec ťažké, aj futbalová lopta je mnohosten. Geometria je praktická, využívame ju pre stavby a konštrukcie. Aj deti si môžu postaviť veľkú drevenú konštrukciu, zahrať sa so skladacími plochami, spraviť si ulitu, či nevídanú skrýš. Dozvedia sa, ako v stredoveku pracovali kamenári a vytvárali úžasné kamenné gotické stavby, okná a ozdoby. Potre-bovali na to iba kružidlo a pravítko a dokázali zázraky.
Fraktály sú nepravidelné, fragmentované geometrické tvary, ktoré môžu byť rozdelené na časti, z ktorých sa každá aspoň približne podobá, je zmenšenou kópiou celého geometrického tvaru. Táto vlastnosť, ktorá sa tiež nazýva sebepodobnosť, sa vyskytuje v hojnom počte v prírode. V podstate všade, kam sa pozriete, sú fraktály: napríklad hory, mraky, snehové vločky, rieky alebo cievny systém. Fraktály sú na prvý pohľad najzložitejšie geometrické objekty, ktoré súčasná matematika skúma.
Krátke filmy deti vtiahnu do nekonečnej štruktúry fraktálov, akoby padali hlbšie a hlbšie. A zrazu sa ocitnú opäť v prírode!
Geometria je aj základom ornamentu (ornament je od slova ornare – zdobiť a ordo – poriadok). Ornamenty sú všade okolo nás. Majú svoj význam, zdobia rôzne predmety, steny, okná, podlahy, látky, taniere... a nachádzajú inšpirácie v prírode. Deti si poskladajú vlastné mozaiky, vzory a vyskúšajú aj ako to ide na počítači.
Dúfame, že svet geometrie očarí všetkých a nikto sa jej už nebude BÁŤ!

Autorka scenára a výtvarno-priestorového riešenia Ing. arch. Lucia Marušicová
Dramaturgia Valéria Marákyová


 


 


 

17. 3. 2015

Pietna spomienka venovaná obetiam prvého transportu zo Slovenska 
do koncentračného tábora Auschwitz.


Deportácie Židov zo Slovenska v roku 1942 boli uskutočňované na základe Zákona o právnom postavení Židov č. 198/1941 - tzv. Židovského kódexu zo dňa 9. septembra 1941. V prvej fáze deportácií vznikli koncentračné strediská na Patrónke  v Bratislave, Žiline, Poprade, Seredi a Novákoch, odkiaľ boli vypravené vlakové súpravy s deportovanými. Prvý transport s mladými židovskými ženami odišiel z Popradu 25. marca 1942.

TLAČOVÁ BESEDA
Tlačová beseda pri príležitosti pietneho podujatia, otvorenia výstavy „Smrť holubíc“ v Tatranskej galérii v Poprade a predstavenia projektu „Storočia, ľudia, osudy“ sa uskutoční 24. marca 2015 o 10.30 v priestoroch Tatranskej galérie v Poprade.

Program pietneho podujatia − 25. marec 2015: 
15:30 hod. – kladenie vencov pri pamätnej tabuli obetí holokaustu na železničnej stanici v Poprade,
16:00 hod. – otvorenie výstavy Igiho Brezu – SMRŤ HOLUBÍC
16:30 hod. – poeticko-hudobné pásmo – PRIEZRAČNÝ SMÄD (recitujú Silvia Donová a Peter Vilhan, hudobný sprievod Nataša Kötelesová a Mária Šabaková)
Tatranská galéria Poprad, Hviezdoslavova 12

Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry v rámci svojho výskumného programu realizovalo projekt „Storočia, ľudia, osudy“. Výskum prebiehal v rokoch 2009 – 2015 a encyklopedickou formou v sebe obsiahol informácie o Židoch zo Slovenska zachytené v archívoch vo forme súpisov, v monografiách lokalít a profesií, vo svedectvách a súkromných archívoch. Dielo zahŕňa osoby žijúce na území dnešného Slovenska od stredoveku po rok narodenia 1945. Mottom projektu je myšlienka „Keď už nemajú hroby, nech sa navždy uchovajú ich mená ako memento pre dnešok a budúcnosť ". Rozsah 80.000 osobných hesiel presiahol možnosť knižného vydania, preto bude projekt sprístupnený prostredníctvom CD – ROM.
Projekt bol realizovaný v spolupráci s riaditeľom SNM – MŽK  Pavlom Mešťanom, Evou Polákovou, Martinom Korčokom, Michalom Vaněkom,  Kamilou Fircákovou, zostavil Ladislav Lajcha.


 


 


 

21. 1. 2015

SALVADOR DALÍ

Marc Chagall, André Derain, Raoul Dufy, Jean Carzou

Miesto konania: Tatranská galéria Poprad, Hviezdoslavova 12

Vernisáž: 29. 1. 2015 o 17.00

Termín výstavy: 29. 1. 2015 – 22. 3. 2015

Kurátorská koncepcia: Anna Ondrušeková

Tatranská galéria sa pri príležitosti svojho 55. výročia založenia rozhodla otvoriť jubilejný rok mimoriadnym výstavným projektom medzinárodného významu. Otvoreniu výstavy predchádzala dvojročná spolupráca so SARL Amniencom France. Počas nasledujúcich týždňov budú mať návštevníci Elektrárne možnosť zhliadnuť jedinečnú koncepciu originálnych diel piatich svetoznámych francúzskych umelcov 20. storočia.

Elektráreň prepožičia svoje výstavné priestory dielam Salvadora Dalího, Marca Chagalla, André Deraina, Raoula Dufyho a Jeana Carzoua.

Najrozsiahlejšou je výstava Dalího pod názvom Zhmotnenie surreálneho. Predstavíme Vám prostredníctvom 100 diel (papierové litografie, litografie na hodvábe, xylografie, keramiku, medaily, pamätnej brošne, plastiky, poštové známky, etikety na vína) významného umelca prvej polovice 20. storočia, ktorý sám seba považoval za intelektuálneho umelca. Salvador Dalí je označovaný ako jeden z najvýznamnejších predstaviteľov surrealizmu v umení.

Ďalšie umelecké smery fauvizmus a kubizmus budú mať zastúpenie v 10 kresbách Dufyho z cyklu Maitres du dessin. Výstavu diel André Deraina tvoria exponáty zo súkromnej zbierky kompletnej sady 36 litografií ilustrácie Petroniovho „Satyricona“. Prezentované diela umožnia návštevníkom spoznať svet umelcovými očami a odhaliť jeho inšpirácie, ktoré mu poskytli možnosť vyjadrenia svojich subjektívnych pocitov, emócií a myšlienok prostredníctvom umenia.

Marc Chagall vytvoril vlastný jedinečný s nikým neporovnateľný ľahko rozpoznateľný svetový umelecký štýl. Umelca budú môcť návštevníci spoznať vďaka cyklu 12 litografií ukrytých pod názvom 12 izraelských kmeňov. Jedná sa o 12 vitráží synagógy Abbel v Hadassah Medical Center v Jeruzaleme, ktoré boli realizované v rokoch 1959 – 1961. Vo vitrážach hrá slnečné svetlo významnú úlohu. Preniká cez sklo a rozžaruje obraz do stovky rôznych farebných odtieňov. Symbolické pozadie diela odkrýva biblický motív. 12 kmeňov predstavuje potomkov 12 synov patriarchu Jakuba, ktorí podľa Písma tvorili ľud Izraela. Podľa Biblie mal každý z kmeňov svoju vlastnú vlajku a štátny znak. Jean Carzou sa priaznivcom umenia predstaví 10 litografiami z cyklu France. Francúzsky umelec s arménskymi koreňmi ilustroval diela velikánov svetovej literatúry ako Ernest Hemingway či Albert Camus.

Pod kurátorskou koncepciou je podpísaná riaditeľka Tatranskej galérie Anna Ondrušeková. Tatranská galéria ponúka návštevníkom jedinečnú príležitosť spoznať rozmanitú tvorbu svetových umelcov prvej polovice 20. storočia po prvýkrát, ktorá bude ešte dlho rezonovať v mysliach divákov po zhliadnutí pestrého výberu originálnych diel.


 

Dali | Chagall | Derain | Dufy | Carzou

bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 

 


 

14. 1. 2015

Ján Hála z depozitu Tatranskej galérie

výstava je sprístupnená od 19. januára 2015

Miesto: Tatranská galéria v Poprade, Hviezdoslavova 12

Kurátorka: Anna Ondrušeková

 

Dňa 19. januára uplynie presne 125 rokov od narodenia Jána Hálu, jedného z najvýznamnejších českých umelcov pôsobiacich a žijúcich v podtatranskom regióne. Pri tejto príležitosti sa Tatranská galéria rozhodla časť svojich priestorov v stálej expozícii prepožičať výberovej kolekcii diel z depozitu Tatranskej galérie, prevažne olejomalieb. Kurátorsky výstavu koncipovala riaditeľka Tatranskej galérie Anna Ondrušeková.

Ján Hála sa narodil 19. január 1890 v juhočeskom mestečku Blatná. Po skončení obecnej školy, ktorú vychodil v Blatnej v roku 1905, odchádza študovať na gymnázium do Českých Budejovíc a v roku 1909 na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity, odbor história. Počas vysokoškolských štúdií sa naďalej venuje kresleniu a maľovaniu. Na jeseň 1909 sa rozhodol zúčastniť konkurzu na bezplatné štúdium maliarstva na maliarskej škole F. Engelmüllera a v rokoch 1910-1915 absolvuje štúdium na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Pražská akadémia formovala Hálu viac názorovo ako výtvarne. Od roku 1918 žil v Blatnej, Moste a od augusta 1923 až do svojej smrti si za miesto svojho pôsobenia zvolil Važec. Na Slovensko Ján Hála prišiel ako vyslanec určitej ideológie, politického názoru. A z pohľadu Hálovej životnej i umeleckej voľby, rozobrať ideu „národa československého“. Važec pre umelca symbolizoval miesto, kde sa akoby zastavil čas, zakonzervovala prapôvodná kultúra, etika, zvyky, životný štýl.

V roku 1925 sa Hála stáva členom Spolku slovenských výtvarných umelcov, o tri roky neskôr vstupuje do Umeleckej besedy Slovenska. V roku 1926 zakladá spoločne s maliarmi F. Havránkom, V. Hohausom, I. Kučerom a architektom V. Jeřábkom umelecký spolok Tatran, ktorého sídlom sa stal Važec. Spolok sa hlásil k tematike Tatier.

Žánrovo výstava diel Jána Hálu predstaví návštevníkom autorovu tvorbu z posledných tridsiatich rokov autorovej umeleckej činnosti. Koncom 20-tych a začiatkom 30-tych rokov sa Hálov rukopis postupne odpútava od folklorizmu a rozhodujúcu úlohu zohráva v jeho tvorbe objav témy, ktorá sa stane pre maliara erbovou – portrétu važeckej mladuchy. Z tohto cyklu Tatranská galéria predstaví diela: Važecká mladucha, Zuzka. Metaforicky svadobný motív predstavuje lyrickú, nežnú a čistú dušu slovenského ľudu. Záujem o svojrázny ženský typ povyšuje Hála až do akéhosi maliarskeho vytrženia nad obrazom pracujúceho človeka na monumentálnom pozadí tatranských brál. V tomto období vznikajú veľkoformátové plátna: Dievča s chlebom, Dievčatko s krčahom, či Bielenie plátna.   

Okrem maliarstva sa Ján Hála venoval tiež literárnej tvorbe a ilustrácii - patrí k zakladateľom modernej slovenskej ilustračnej tvorby pre deti. Samostatne vystavoval v Prahe (1932), Košiciach (1931, 1933, 1938), Bratislave (1932), Liptovskom Mikuláši (1933). Súborné výstavy mal v Martine (1954), Liptovskom Mikuláši (1956, 1982), Prahe (1982), Bratislave (1990). Liptovská galéria P. M. Bohúňa sprístupnila v jeho dome vo Važci pamätnú izbu.

V druhej polovici 50-tych rokov 20. storočia umelcova aktivita postupne slabne. Choroba mu nedovoľuje venovať sa maľbe. Začiatkom roka 1959 absolvuje cestu do Prahy, avšak väčšinu času strávi v nemocnici a po návrate domov, 17. mája 1959 zomiera vo Važci.


 

projekty vznikajú
s finančnou podporou
Fondu na podporu umenia

pondelok – piatok:
9.00 – 17.00
sobota – zatvorené
nedeľa:
13.00 – 18.00

dospelí | 3,00 €
študenti, dôchodcovia | 1,50 €
deti do 15 r. | 1,00 €
žiaci v skupinách | 1,00 €
rodinná vstupenka | 5,00 €

akceptujeme kultúrne poukazy

Tatranská galéria
v Poprade

Hviezdoslavova 12
058 01 Poprad
GPS: 49.058197 20.298105
tel.: +421 52 7721 968
gsm: +421 917 843 187
tatragaleria@tatragaleria.sk

Prenájom priestorov Elektrárne Tatranskej galérie

INFO 0905 843 802

ÚvodÚvodná stránka