Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu vodorovná

Napísali o nás - 2018

Slovenka 17-11-2018

Slovenka 17-11-2018.jpg


 

Korzár Spiš 2018-10-11

Integrácia umením má medzi ľuďmi búrať bariéry

Program v Tatranskej galérii ukončí výstava prác a benefičná aukcia.

POPRAD. Voskovým a textilným batikovaním odštartoval v utorok 9. októbra v Tatranskej galérii umelecko-edukačný projekt Integrácia umením.

“Ako už samotný názov hovorí, chceme pomocou umenia spojiť ľudí s rôznym hendikepom, tých, ktorí sú sociálne znevýhodnení a širokú verejnosť. Na dnešné plstenie prišli napríklad žiačky zo Súkromnej strednej odbornej školy Biela voda a žiaci z popradskej obchodnej akadémie,” povedala organizátorka workshopov Anna Ondrušeková.

Tvorivé dielne, kurzy kreslenia, prednášky aj divadelné predstavenia budú trvať do konca mesiaca.

Prídu deti aj starší

Tvorivé dielne budú zamerané na rôzne umelecké techniky ako je maľba, grafika, šperkárstvo, plstenie či keramika.

Viesť ich budú odborní lektori, pripravených je celkom sedemnásť podujatí.

“O workshopy je veľký záujem z rôznych zariadení a škôl. Okrem Popradu prídu návštevníci aj z Kežmarku, Levoče, Batizoviec či zo Svitu. Budeme tu mať široké vekové rozpätie, privítame deti aj seniorov,” dodala Ondrušeková.

Rozprávať sa bude aj o liečbe umením

Súčasťou projektu je aj prednáška Jaroslavy Šickovej-Fabrici, ktorá bude rozprávať na tému spirituality v umení a v arteterapii.

“Každý človek má latentnú schopnosť tvoriť. Arteterapia mu dáva možnosť objaviť ju. Tento princíp je dobrý a liečivý pre každého. Umenie je spirituálna záležitosť, čo nemá len estetickú funkciu. Je predovšetkým metaforou, a preto ľudia dokážu cez umenie pochopiť veľa vecí,” povedala arteterapeutka a sochárka Jaroslava Šicková-Fabrici.

Projekt vrcholí 25. októbra záverečným programom, kde predvedú módnu šou kežmarskí študenti zo Súkromnej strednej odbornej školy Biela voda.

Program ukončí výstava prác a benefičná aukcia vyrobených predmetov.


Čítajte viac: https://spis.korzar.sme.sk/c/20935040/integracia-umenim-ma-medzi-ludmi-burat-bariery.html#ixzz5TjC2FX00


 

Tema 36-2018

Tema 36-2018-1.jpg

Tema 36-2018-2.jpg

Tema 36-2018-3.jpg

Tema 36-2018-4.jpg


 

Korzár Spiš 2018-09-23

Replika mariánskeho stĺpa v Matejovciach

ukrýva časovú schránku

Je dielom sochára Štefana Kovaľa.

23. sep 2018 o 12:32 TASR

POPRAD. Replika barokového mariánskeho stĺpa so sochou Panny Márie Immaculaty v Poprade-Matejovciach v sebe ukrýva aj časovú schránku.

Na svojom mieste už stojí niekoľko dní, v nedeľu popoludní ju slávnostne požehnajú.

Úplnú obnovu Immaculaty realizoval od polovice minulého roka renomovaný akademický sochár Štefan Kovaľ.

Práca s kameňom je podľa neho vždy fyzicky veľmi náročná.

"Najmä pri realizácii kópie takejto národnej kultúrnej pamiatky sa nesmie stať, aby odpadol kameň tam, kde nemá, pretože takáto chyba by sa už nedala napraviť," vysvetlil.

 

Vysoký je osem metrov

Ako ďalej uviedol, v tomto prípade ide o objekt s výškou okolo ôsmich metrov.

"Preto aj bol troška problém so zháňaním materiálov, teda samotných blokov kameňa, a to najmä bol problém pri samotnom drieku stĺpa, keďže jeho čistá miera je 300 centimetrov," priblížil.

Materiál musí byť podľa Kovaľa úplne bezchybný.

"S týmto kameňom, konkrétne králickým pieskovcom, je trocha problém, pretože posledné roky bola jeho ťažba zastavená, takže bolo veľmi problematické v tých zvyškoch blokov, ktoré ešte boli k dispozícii, nájsť vhodný kameň pre jednotlivé časti mariánskeho stĺpa," poznamenal s tým, že sa to nakoniec podarilo.

Ako informovala riaditeľka Tatranskej galérie v Poprade Anna Ondrušeková, matejovská Immaculata z roku 1728 patrí do skupiny mariánskych stĺpov jednotne zhotovených a postavených v 13 spišských mestách a obciach v rokoch 1724 až 1730.

Tieto objekty vyjadrujúce myšlienku nepoškvrneného počatia Panny Márie podľa jej ďalších slov postavili v spišských mestách a obciach, ktoré sa dostali v roku 1412 do zálohu poľskému kráľovi a boli v ňom až do roku 1772.

Všetky vznikli pravdepodobne v jednej zo spišských kameňosochárskych dielní.

Kompozičná strohosť

Stĺp v Matejovciach sa podľa Ondrušekovej radí k jednoducho riešeným, architektonicky a kompozične strohým.

"Charakterizuje ho pomerná štíhlosť a vertikalita, jednoduchosť formy aj tvaru, prevaha priamych línií a minimum dekoratívnosti," priblížila.

Vlastná socha Immaculaty je, ako ďalej uviedla, vcelku priemernou dielenskou prácou.

"Náznak dynamiky dáva soche mierne rozviata drapéria plášťa po oboch bokoch postavy. Jednoducho je formovaná hlava - jej tvárová aj vlasová časť. Hlava je naklonená mierne doľava. Črty tváre i dobový účes s vlasmi čiastočne zopnutými do uzla a čiastočne spustenými na chrbát sú vytvorené úplne zhodne ako v Poprade, Strážach, Veľkej či Spišskej Sobote. Ľavú ruku má Mária priloženú k hrudi, akoby na srdci, pravú ruku má zľahka spustenú nadol v odovzdanom geste," opísala.

Ikonograficky je táto Immaculata podľa riaditeľky príkladom klasického kanonizovaného typu.

"Mladá žena je bez dieťaťa, vznešená a nedotknuteľná, korunovaná hviezdičkovou aureolou symbolizujúcou jej nepoškvrnené počatie," poznamenala s tým, že v súlade s ikonografickými pravidlami stojí na zemeguli, okolo ktorej sa ovíja had.

 

https://spis.korzar.sme.sk/c/20920392/replika-marianskeho-stlpa-v-matejovciach-ukryva-casovu-schranku.html


 

Korzár Spiš 2018-09-20

Jeseň bude v Tatranskej galérii patriť výstave Francisco Goya - Vízie

Tvorbu svetového majstra výtvarného umenia predstavia po prvý raz.

20. sep 2018 o 10:16 TASR

POPRAD. Jeseň bude v Tatranskej galérii (TG) v Poprade patriť výstave Francisco Goya - Vízie.

"Po prvý raz predstavujeme tvorbu tohto svetového majstra výtvarného umenia. Vystavujeme unikátny cyklus originálnych grafických listov Caprichos - Rozmary, vydaných v Madride," priblížila riaditeľka galérie a zároveň kurátorka výstavy Anna Ondrušeková.

Súbor Caprichos získal pravdepodobne v Španielsku Félix Maria IV. knieža Lichnovský, ktorý pobudol na Zámku v Hradci nad Moravicí.

Na základe dobrých kontaktov TG s českými kolegami túto vzácnu zbierku do Popradu zapožičal Národný pamiatkový ústav v Kroměříži.

"Zbierka sa nachádza v jedinečnej Majoritnej knižnici Štátneho zámku v Hradci nad Moravicí," uviedla Ondrušeková.

Génius 18. storočia

Goya bol podľa nej najdlhšie žijúcim a najvplyvnejším géniom európskeho maliarstva 18. storočia.

Jeho monumentálne dielo je charakteristické polaritou barokového rozmachu a klasicistickej jasnosti.

"Príznačná je obdivuhodná kompozícia, zjednodušená technika, veľmi originálna farebnosť a svetlosť. K osobitým črtám maliarovho prejavu patria formálna deformácia tvaru a fantastika obsahu. Svojím tvorivým odkazom inšpiroval mnohých neskorších maliarov, najmä francúzskych, a jeho tvorba je vysoko aktuálna aj dnes," konštatovala riaditeľka a dodala, že Goya bol posledným z veľkých starých majstrov, ktorých dielo priviedlo na svet moderné maliarstvo.

Tematika grafík je čisto epická

Tvorbu cyklu Caprichos, ktorý mu do značnej miery priniesol svetovú slávu, začal realizovať počas pobytu na vidieckom panstve, kam ho pozvala vojvodkyňa z Alby, dlhoročná priateľka a milenka, rok po smrti svojho manžela.

"Tematika grafík je čisto epická, podložená satirickým a sarkastickým pohľadom na svet, nemilosrdnou kritikou spoločnosti, jej manierov a zosmiešňovaním osôb i profesií," vysvetľuje Ondrušeková a dodáva, že v niektorých kompozíciách sa objavujú i čarodejnícke scény.

Spolu 267 sérií Caprichos sa vďaka útočnému sarkazmu stretli s pobúrením najvyššej spoločnosti.

Aj preto sa veľká časť nepredala a Goya ich ponúkol v roku 1803 kráľovi.

Panovník dar venoval do zbierok Akadémie sv. Ferdinanda.

Nevšedná technika

Pre titulný list vyryl Goya vlastnú podobizeň z profilu.

"S cylindrom na hlave sa v nej vzdal vzdorovitosti nepoddajného umelca a dodal si vzhľadu usporiadaného, úctyhodného mešťana," vysvetľuje Ondrušeková s tým, že dosky ku Caprichos boli spracované nevšednou technikou kombinácie leptu a akvatinty.

Goyov expresionizmus v nich dosahuje maximum a stali sa nepochybne jedným z najznámejších prejavov španielskeho umenia.

Výstava potrvá v priestoroch Tatranskej galérii od štvrtka až do začiatku decembra.



Čítajte viac: https://spis.korzar.sme.sk/c/20918324/jesen-bude-v-tatranskej-galerii-patrit-vystave-francisco-goya-vizie.html#ixzz5RjZTtO9Z


 

blog SME 18-9-2018

https://martindroppa.blog.sme.sk/c/492310/pohyb-rozmarnym-prstom.html

Pohyb rozmarným prstom

18.9.2018 o 17:17 

  Dokonalá obsahová i formálna harmónia a najznámejší prejav španielskeho umenia XVIII. storočia. Umelec svetovej slávy s tvorbou veľmi aktuálnou i v dnešnej dobe. Tu, pod Vysokými Tatrami.  

  Tatranská galéria v Poprade prvýkrát počas existencie predstavuje tvorbu svetového majstra výtvarného umenia. Vystavuje unikátny cyklus pôsobivých originálnych grafických listov Caprichos, vydaných v Madride. Ich autorom je Francisco Goya y Lucientes (30. marec 1746, Fuendetodos, Španielsko - 16. apríl 1828, Bordeaux, Francúzsko). Grafický súbor Caprichos - Rozmary získal s najväčšou pravdepodobnosťou priamo v Španielsku Félix Maria IV. knieža Lichnovský (1814 – 1848), ktorý pobudol na Zámku v Hradci nad Moravicí v rokoch 1837 až 1839 a aktívne sa zapojil do karlistickej vojny, a to na strane Dona Carlosa.  
 "Na základe dobrých kontaktov s českými kolegami nám túto vzácnu zbierku zapožičal Národní  památkový ústav v Kroměříži. Zbierka sa náchádza v jedinečnej Majoritnej knižnici Štátneho zámku v Hradci nad Moravicí, ktorá obsahuje viac než 15 000 kníh, rôzne dobové listiny a tlače a patrí k najcennejším v Českej republike,"  vysvetľujú Radomír Přibyla a riaditeľka Tatranskej galérie v Poprade Anna Ondrušeková, obaja kurátori výstavy.  

 

  Francisco Goya y Lucientes bol najdlhšie žijúcim a najvplyvnejším géniom európskeho maliarstva XVIII. storočia. Jeho monumentálne dielo je charakteristické polaritou barokového rozmachu a klasicistickej jasnosti. Príznačná pre jeho tvorbu je obdivuhodná kompozícia, zjednodušená technika, veľmi originálna farebnosť a svetlosť. K osobitým črtám maliarovho prejavu patria formálna deformácia tvaru a fantastika obsahu. "Umelecký odkaz Goyu je o to pozoruhodnejší, že hoci bol v podstate autodidakt, nielenže uzavrel kapitolu 'tradičnej' španielskej maľby, ale tvorivým odkazom inšpiroval mnohých neskorších maliarov, najmä francúzskych. Goya bol v podstate tvorby posledným z veľkých starých majstrov, ktorých dielo priviedlo na svet nové, moderné maliarstvo," uvažuje Anna Ondrušeková.  

 

  Na vytvorenie grafického súboru Caprichos pomýšľal Francisco Goya dlhší čas. Začal sa ním zaoberať už v roku 1797, v čase pobytu na vidieckom panstve Sanlúcar do Barrameda, kam ho rok po smrti svojho manžela pozvala ovdovelá vojvodkyňa z Alby, umelcova dlhoročná priateľka aj milenka. Tematika grafík je čisto epická, podložená satirickým a sarkastickým pohľadom na svet a nemilosrdnou kritikou spoločnosti a jej manierov. Použitím reálnych detailov Goya zosmiešňuje autentické osoby a jednotlivé profesie, častými aktérmi deja sú tiež zvieratá v úlohe metaforických podobenstiev, prevzatých z reálneho sveta ľudí. V námetoch niektorých kompozícií sa objavujú taktiež čarodejnícke scény s fantasknou atmosférou plnou prízrakov, prekračujúce úzko kritický rámec súboru.  

 

  Caprichos, vydané v celkovom náklade 267 sérií, sa vďaka útočnej sarkastickosti museli stretnúť s adekvátnym pobúrením, a to najmä v tradične konvenčnom prostredí madridskej najvyššej spoločnosti. Aj preto sa veľká časť súborov nepredala a Goya ich – spoločne s tlačovými doskami – 7. júla 1803 ponúkol kráľovi. Panovník dar prijal a venoval do zbierok Akadémie svätého Ferdinanda a autorov syn dostal doživotnú rentu vo výške 12 000 reálov ročne. Pri tvorbe finálneho súboru použil Goya veľké množstvo starších prípravných predlôh, vyhotovených červenou ceruzou, červeným atramentom a rudkou. Niektoré dosky, pripravené pre vydanie v roku 1797, boli napokon v konečnej verzii vypustené, zrejme preto, že obsahovali až príliš priehľadné narážky na skutočné postavy. Pre titulný list vyryl Goya vlastnú podobizeň z profilu. S cylindrom na hlave sa v nej vzdal vzdorovitosti nepoddajného „umelca“ a dodal si tak vzhľad usporiadaného a úctyhodného mešťana. Dosky k Rozmaromboli spracované nevšednou technikou kombinácie leptu a akvatinty, ktorá umožnila maliarsky pôsobiacu modeláciu objektov a tónovo mäkko odstupňovanú perspektívu. Niektoré z nich Goya retušoval hladidlom a dosiahol tak veľmi pôsobivý šerosvitový účinok. Intenzívne línie leptov dotvárajú skvelo položené kontrasty s bohatou škálou odtieňov, ich kompozičná osnova je veľmi často určená lineárnou trojuholníkovou schémou so zdôraznenými odvesnami. Vrcholná umelecká precíznosť dodáva námetom na razancii, Goyov expresionizmus dosahuje v Rozmaroch maximum. Vďaka dokonalej obsahovej aj formálnej harmónii sa Caprichos stali nepochybne jedným z najznámejších prejavov španielskeho umenia a značnou mierou prispeli k umelcovej svetovej sláve. Goyova tvorba je tak aj vďaka svojmu obsahu vysoko aktuálna i v dnešnej dobe.  
 


 

Korzár Spiš 2018-08-16

Zomrel akademický maliar Ondrej Ivan

Okrem maliarskeho diela bol aj významným reštaurátorom.

16. aug 2018 o 16:05 TASR

POPRAD. Vo veku 92 rokov zomrel v Poprade-Veľkej v stredu 15. augusta akademický maliar Ondrej Ivan.

Informovala o tom riaditeľka Tatranskej galérie Anna Ondrušeková.

Rodák spod Tatier

Ondrej Ivan sa narodil 24. februára 1926 vo Veľkej pri Poprade, čo podľa jej ďalších slov podmienilo jeho trvalý vzťah k tatranskej krajine a prírode.

"Po absolvovaní Odbornej chemickej školy firmy Baťa vo Svite v roku 1945 odišiel na Akadémiu výtvarných umení do Prahy, kde študoval u profesora Jána Želibského a neskôr u profesora Slánskeho a Vratislava Nechlebu na oddelení maliarskych a konzervačných techník," priblížila s tým, že bol jedným z prvých slovenských absolventov odboru reštaurátorstvo.

V tejto oblasti získal prvú cenu už ako študent na výstave v Mánese v roku 1950.

"Ako reštaurátor zanietene spájal technicko-remeselné skúsenosti s esteticko-výtvarnými. Svoj život zasvätil hodnotám minulosti a ako maliar krásam našej slovenskej tatranskej prírody," doplnila.

Jeho prvá prax po štúdiách bola v novovzniknutej Slovenskej národnej galérii pod vedením Karola Vaculíka, ktorá začala zhromažďovať zbierky starého i nového umenia.

V rokoch 1954 až 1959 zreštauroval mnohé umelecké diela renesančnej maľby, exponáty Pálfyovskej zbierky aj množstvo ikon.

"V tejto činnosti pokračoval aj v rokoch pôsobenia vo Východoslovenskej galérii v Košiciach, kde sa venoval reštaurovaniu gotickej tabuľovej maľby, barokovej plastike a ikonovej maľbe," priblížila Ondrušeková.

Podľa jej slov stál takmer od začiatku pri budovaní regionálnej galérie v Liptovskom Mikuláši, kde bol v roku 1977 menovaný za riaditeľa a na tejto funkcii zotrval desať rokov.

Realista a krajinkár

"Ondrej Ivan ako maliar - tvorca bol realista. Technická stránka jeho maľby je ovplyvnená štúdiom veľkých majstrov Tiziana, Rubensa, Rembrandta, Ruisdaela a iných, ktorých kópie vynikajúco zvládol ako študent. Bohaté skúsenosti získal aj študijnými pobytmi v Amsterdame v roku 1962 a v reštaurátorských ateliéroch Ermitáže v Petrohrade," priblížila riaditeľka.

Ako ďalej uviedla, takmer šesť desaťročí zameriaval svoje tvorivé úsilie v prevažnej miere práve na tému krajiny.

"Vo vzťahu k nej, ale aj k všetkému krásnemu bol taký, akého sme ho roky poznali - jednoduchý, úprimný, čestný. Česť jeho pamiatke," uzavrela.



Čítajte viac: https://spis.korzar.sme.sk/c/20893682/zomrel-akademicky-maliar-ondrej-ivan.html#ixzz5PeWypLUU


 

Korzár Spiš 2018-05-29

Tatranská galéria opäť prichádza s jarným projektom Hry s umením

Určený je pre deti a mládež, ale aj ostatných milovníkov umenia.

 

POPRAD. Tatranská galéria v Poprade opäť prichádza s jarným projektom Hry s umením 2018.

Určený je pre deti a mládež všetkých vekových kategórií, ale aj ostatných milovníkov umenia.

"Súčasťou projektu sú štyri výstavy inštalované na ploche takmer 1000 štvorcových metrov venované tvorbe jednej z najvýznamnejší osobností výtvarného umenia na Slovensku," informovala kurátorka projektu a zároveň riaditeľka galérie Anna Ondrušeková.

 

Až 150 originálov M. Cipára

Výstava pod názvom Hra pre naše oči predstaví návštevníkom tvorbu všestranného slovenského umelca Miroslava Cipára v priestoroch galérie prvýkrát vo väčšom rozsahu.

Uvidia viac ako 150 originálnych diel autora, ktorý sa narodil v Semeteši, okres Čadca, a podľa Ondrušekovej patrí medzi najvšestrannejších a najuniverzálnejších slovenských výtvarníkov.

"Venuje sa maľbe, voľnej grafike, knižnej ilustrácii, dizajnu, monumentálnej aj značkovej tvorbe, je autorom sôch, divadelných výprav i kreslených filmov," vymenovala.

Interaktívnu výstavu Cipára Moja krajina je moja fantázia, galéria organizuje v spolupráci s Bibianou - medzinárodným domom umenia pre deti v Bratislave.

Jej prvky sú inšpirované Cipárovými ilustráciami detských kníh, a tak vznikli kolotoč, hojdačka, hojdací koník alebo štadión v rybej konzerve ako bábkové divadlo.

"Celé je to fantazijný svet uja Mira, do ktorého pozývame všetky deti s fantáziou," zdôraznila Ondrušeková.

Súčasťou aj konferencia

Ďalšia výstava predstaví ilustrátorskú a grafickú tvorbu autora, originálne diela zapožičia Slovenské centrum dizajnu, ktorému Cipár venoval takmer 5000 svojich autorských kresieb a návrhov.

Expozícia v Tatranskej galérii predstaví verejnosti aj spoluprácu štyroch umeleckých osobností, z ktorých rúk vzišli jedny z najkrajších kníh Slovenska na výstave Bibliofília na Slovensku.

"Textami, respektíve prekladmi prispel Ľubomír Feldek, diela svojimi originálnymi ilustráciami doplnil Miroslav Cipár, jedinečné typografie pochádzajú z pera Petra Ďuríka a knihársky knihy dotvára Ľudmila Mlichová," objasnila kurátorka.

Návštevníci budú mať možnosť vidieť unikátne bibliofilské vydania kníh Edgara Allana Poeho Havran, Veľpieseň, Pieseň piesní, Proglas, Óda na radosť či Ľubomíra Feldek Srdcový kráľ.

Súčasťou výstavného projektu, ktorý podporil Fond na podporu umenia a potrvá v Poprade do 26. júla, bude aj dvojdňová odborná konferencia Bibliofília na Slovensku v dňoch 21. a 22. júna.



Čítajte viac: https://spis.korzar.sme.sk/c/20837440/tatranska-galeria-opat-prichadza-s-jarnym-projektom-hry-s-umenim.html#ixzz5HR9rGYw0


 

Korzár Spiš 2018-05-17

Počas Noci múzeí a galérií si v Tatranskej galérii užijete pestrý program

Budú výstavy, burza, divadelné predstavenie aj koncert.

POPRAD. V rámci podujatia Noc múzeí a galérií, ktoré sa bude konať v sobotu 19. mája, pripravili počas dňa v Tatranskej galérii v Poprade pestrý program.

Riaditeľka galérie Anna Ondrušeková informovala, že počas celého podujatia budú sprístupnené všetky aktuálne výstavy z zároveň bude prebiehať burza katalógov Tatranskej galérie.

"Od 10. do 12. hodiny sme pre návštevníkov pripravili workshop, ako sa vyrába papier a výroba ručného papiera. Nasledovať bude Ticho v galérii - individuálna prehliadka výstava. Ďalší workshop, ktorý začne o 14. hodine, prinesie možnosť vyrobiť si nevšedné tričko formou batiky," priblížila program Ondrušeková.

Podvečer predstavia v Tatranskej galérii štyri vybrané diela zo stálej expozície, každé na štyri minúty.

Okrem toho je o 19. hodine pripravené divadelné predstavenie Na úteku na motívy kniha Mareka Vadasa Útek v podaní divadelného súboru Trma - vrma.

Jeho členmi sú žiaci prvého stupňa literárno-dramatického odboru Základnej umeleckej školy pri Spojenej škole Letná v Poprade.

"Na koniec programu sme pripravili koncert skupiny Rasdalman a Števa Šantu," doplnila Ondrušeková s tým, že vstup na všetky aktivity je voľný.

 

https://spis.korzar.sme.sk/c/20826850/pocas-noci-muzei-a-galerii-si-v-tatranskej-galerii-uzijete-pestry-program.html


 

Život 2018-04-10

Tatranská galéria sa pýši vzácnym pokladom: cenné svedectvá, ktoré predbehli pohľadnice o desaťročie

Bohatú históriu objavovania Vysokých Tatier písali nielen botanici, jaskyniari, zlatokopovia či prví odvážni horolezci, ale aj majstri štetca a vedutového krajinárstva.

Riaditeľka Tatranskej galérie v Poprade Anna Ondrušeková je pyšná na to, že v zbierke...

Verné, detailne prepracované podoby tatranských osád v ich prvých rokoch dnes poznáme okrem starých kolorovaných pohľadníc aj z medirytinových vedút. Tie tu boli oveľa skôr ako prvé tatranské pohľadnice, a tak je ich svedectvo oveľa cennejšie ako to, ktoré nám ponúkajú zábery prvých profesionálnych či amatérskych fotografov Tatier.

Historici považujú za dátum zrodu pohľadnice rok 1870, v tom čase už boli na svete napríklad najznámejšie tatranské veduty, kolorované litografie maliara, kresliara a litografa, banskobystrického rodáka Karola Ľudovíta Libaya.

Cyklus jeho vedutových listov s tatranským námetom vznikol zrejme v roku 1861, deväť rokov pred zrodom prvej pohľadnice. Tú vytvoril nemecký tlačiar August Schwartz z Oldenburgu, umiestnil na ňu postavu vojaka s kanónom. Prvé pohľadnice s tatranskými motívmi boli vydané až v období rokov 1892 – 1894.

Kult hôr

„Prvé panorámy vyše 50 kilometrov dlhej dominanty slovenskej krajiny sa objavili v sakrálnom maliarstve, v paradoxných symbiózach s biblickými príbehmi. Domáci umelci umiestňovali staroveké príbehy do prostredia, ktoré dôverne poznali a ktoré svojou nedostupnosťou a tajomnosťou korešpondovalo s atmosférou tajuplného biblického sveta.

Dejiny tatranského krajinárstva sa začínajú freskou z popradského Kostola svätého Egídia, kde na prelome 14. a 15. storočia neznámy umelec namaľoval panorámu Tatier ako pôsobivý rámec pre biblickú scénu zmŕtvychvstania Krista,“ načiera do dávnej minulosti riaditeľka Tatranskej galérie v Poprade Anna Ondrušeková.

Maliarska tvorba pod tatranskými končiarmi má dlhú tradíciu. Už v období neskorého klasicizmu, v prvej polovici 19. storočia, Tatry očarili skupinu maliarov, ktorá sa zvykne označovať ako spišská maliarska škola.

Jej členovia sa popri portrétoch venovali krajinomaľbe, v rámci ktorej rozvíjali krajinárske veduty, do svojej tvorby priniesli tematiku voľne odpozorovanej prírody, dá sa povedať, že pri maľovaní v tatranských dolinách, na lúkach i v tatranských osadách objavili kult hôr.

Tatranská galéria sa popri prezentácii aktuálneho umenia venuje aj výskumu histórie regionálneho výtvarného umenia, a teda mapujeme aj tradíciu vedutového krajinárstva na Spiši. V zbierke má 140 historických vedút s romantizujúcimi pohľadmi na Vysoké Tatry, mestá a dediny v ich podhorí.

„Okrem estetickej funkcie majú tieto veduty aj ďalšie funkcie: poznávaciu, propagačnú aj reprezentačnú. Už v 17. storočí boli vydávané historické, cestopisné aj topografické publikácie, ktoré boli ilustrované na spôsob vedút. Ich formu mali vtedy aj architektonické a urbanistické projekty.

Pred vznikom a rozšírením fotografie boli veduty jedinou dokumentáciou pre prvých odborníkov začínajúcej pamiatkovej ochrany. V depozite Tatranskej galérie máme dnes viac než 2 500 umeleckých diel, štvrtina zobrazuje výlučne krásy Vysokých Tatier.

Najstaršiu naivno-realistickú podobu osady Starý Smokovec stvárnil slovenský maliar, rodák zo Spišského Podhradia Karol Augustus Tibély v roku 1834. Ďalšie vzácne dobové veduty Rudolfa Alta, vytvorené litografickou technikou na námety jeho otca Karola Libaya, nám dnes ponúkajú podhľady na Vysoké Tatry v období rokov 1860 – 1865,“ pripomína riaditeľka Tatranskej galérie.

Obľúbené vyhliadky

Najvýraznejšou osobnosťou medzi autormi špecializujúcimi sa na tatranské veduty bol na Spiši Ján Jakub Müller, tatranská krajina sa často objavovala aj na pozadí portrétov, autorom ktorých bol Jozef Czauczik, maliar z Levoče, známy aj tvorbou oltárnych obrazov do kostolov.

Spišskí rodáci, medirytec Samuel Lenhardt a maliar Samuel Lányi, ktorí pôsobili v Budapešti, spoločne vytvorili celú sériu grafických vedút zobrazujúcich hrady na južnom Slovensku.

„V prvej polovici 19. storočia prišli na Spiš viacerí umelci z celej Európy, v Tatrách aj v spišských mestách pracovali na vedutách pre veľkoryso koncipované vlastivedné publikácie či pre prvé ilustrované časopisy.

V tom čase vznikla aj séria akvarelom kolorovaných kresieb Karola Libaya a jeho syna Rudolfa Alta. Námetom ich vedút boli predovšetkým Vysoké Tatry a ich prvá kúpeľná osada Smokovec. Chceli tak svojím talentom a dielom prispieť k propagácii Vysokých Tatier aj ich prvej kúpeľnej osady.

Umelci si obľúbili niekoľko vyhliadkových miest, odkiaľ bol na Smokovce najkrajší výhľad. Či už to bol Karolov posed alebo Zbojnícka skala, odkiaľ mali výhľad na celú Studenovodskú dolinu. Aj vďaka ich vedutám máme dnes predstavu, akú podobu mali Vysoké Tatry a ich prvá kúpeľná osada pred 150 rokmi,“ povedala pre Život galeristka Anna Ondrušeková.

Propagátori tatranskej prírody

Tradícia grafických vedút prežívala aj v tatranskom regióne po celé 19. storočie až do chvíle, kým ju nenahradili fotografie a pohľadnice. Napriek tomu sa dvom učiteľom kreslenia Viliamovi Forbergerovi a Eugenovi Walachymu podarilo predĺžiť život vedutám až hlboko do 20. storočia. Svoje pohľady zamerali nielen na Vysoké Tatry, ale aj na blízke spišské mestá a mestečká.

Talentovaný kresliar Viliam Forberger, profesor kreslenia na levočskej reálke, sa vo svojich kresbách tatranskej prírody snažil čo najvernejšie zachytiť na papier najmä geologickú a morfologickú stavbu najmenších veľhôr sveta. Zreteľne to vidieť na jeho pohľadoch na tatranské končiare nakreslené od Starej a Novej Lesnej.

Tatranskej panoráme sa rodák z Kežmarku začal intenzívne venovať z iniciatívy Karpatského spolku, ktorý sa Tatrami chcel pochváliť na celoštátnej výstave v roku 1885.

Jeho kresby a tatranské veduty vychádzali nielen ako prílohy ročeniek Karpatského spolku, ale objavovali sa aj v ilustrovaných časopisoch. Stali sa výborným propagátorom tatranskej prírody i tatranskej turistiky.

Aj rodák zo Spišskej Soboty Eugen Walachy zanechal po sebe vzácne dedičstvo. Sú to nielen panoramatické pohľady na podtatranské mestá s Vysokými Tatrami v pozadí, ale aj detailné štúdie stromov, tatranských skál a dravých horských potokov, ktoré neodmysliteľne patria k tatranskej prírode.


 

Poprad24 2018-03-25

Al Kanfej Hašalom: Duchovná a ľudová židovská hudba v jednom koncerte

V rámci pietnej spomienky na pamiatku obetí prvého transportu zo Slovenska do koncentračného tábora Auschwitz sa v Poprade konal koncert speváckeho zboru Ebenezer a skupiny Mi Martef.

 

Pred koncertom slovenského speváckeho zboru Ebenezer a českej klezmerovej kapely Mi Martef vystúpil na pódiu riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave Pavol Mešťan, ktorý zdôraznil, že nesmieme nechať zaspať naše svedomie, pretože svedomie rado zaspáva. Hrôzy holokaustu sa už nesmú opakovať. Nie na Židoch, ale na nikom, kto žije na tejto planéte.

Projekt Al Kanfej Hašalom / Na krídlach pokoja vznikol v roku 2016, keď celoslovenské vokálne zoskupenie Ebenezer oslavovalo 25. výročie svojho založenia. “Keď som ako poslednú pieseň vybrala do slávnostného repertoáru židovskú pieseň Rad Halaila, tak už pri nácviku som si všimla, že naši ľudia veľmi pozitívne reagujú na židovský kolorit a rovnako sme pozitívnu reakciu zaznamenali aj od ľudí z hľadiska. Vtedy som si povedala, že prečo nie čisto židovský repertoár a čisto židovský koncert. Vtedy som vnímala plzenskú klecmerovú kapelu Mi Martef a tak sme sa dali dokopy. A úžasne to sedí aj tento rok, keď si pripomíname sté vyročie vzniku Československa. My ich dotiahneme na Slovensko, my môžeme vycestovať za nimi do Čiech,” prezradila zbormajsterka Mária Volárová to, ako vznikol tento medzinárodný projekt.

Spevácky zbor Ebenezer pôsobí pri Cirkvi bratskej, ale je to naddenominačné teleso. Sú tam zastúpení ľudia z rôznych cirkví. “Naše piesňe sú väčšinou náboženské a v tomto projekte Al Kanfej Hašalom zastupijeme tú duchovnú hudbu a plzenská klezmerová kapela Mi Martef ľudovú židovskú hudbu, a v záverečnej tretine koncertu spievame vždy spolu,” dodala Mária Volárová.

 

Pokrstili knihu Anny Ondrušekovej

Počas večera pokrstil riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave Pavol Mešťan spolu s primátorom Popradu Jozefom Švagerkom knihu Anny Ondrušekovej Izreal – malá krajina veľkých darov.

Riaditeľka Tatranskej galéria Anna Ondrušeková roky túžila ísť do Izraela ako bežný turista, no nepodarilo sa jej to. Neskôr ale mala možnosť spolupracovať s izraelskými umelcami. Boli medzi nimi Židia, Arabi, etnikum Drúzovia ale aj kresťania. “Izrael som navštívila na základe priateľstva a kontaktov na týchto izraelských umelcov a samozrejme to neľutujem. Keď sme cestovali do Izraela, tak sme navštívili rôzne pamiatky. Židovské aj kresťanské,” povedala Ana Ondrušeková o tom, ako sa dostala do Izraela.

Kniha Izreal – malá krajina veľkých darov je výberom fotografií, ktoré zobrazujú momentky z ciest po Izraeli, kde Anna Ondrušeková prešla vďaka izraelským umelcom takými zákutiami, kam sa bežný turista nedostane. Okrem fotografií je tam niekoľko krátkych esejí o mestách, ktoré navštívila a kniha je doplnená aj piatimi básničkami, ktoré napísal Pavol Hudák.

“Na fotografiách sú prevažne zábery na historické pamiatky. Ja sa potom zaoberám detailami tých pamiatok, čiže sú tam niektoré aj vyslovene detaily z rôznych kultúrnych pamiatok. Veľmi rada fotím aj ľudí. Zaujali ma ľudia žijúci v Jeruzaleme, pretože tam máte zmes rôznych ľudí, čo sa týka vierovyznania, povolania aj vzhľadu. Pre výtvarné oko to bol nevšedný zážitok fotiť týchto ľudí," prezradila Anna Ondrušeková.

 

Židia si pripomínajú vznik štátu Izrael

Počas večera zaznela okrem spomienky na pamiatku obetí prvého transportu zo Slovenska do koncentračného tábora Auschwitz aj pripomienka 70. výročia vzniku štátu Izrael. “Vznikom štátu Izrael prežili vnútorne tí, čo prežili holokaust a koncentračné tábory to, že vlastne už sa nestane, že by ich nemal kto ochrániť. V štáte Izrael videli a vidia dodnes záchrancu ich životov pred akýmkoľvek nebezpečenstvom,” uviedol po koncerte Al Kanfej Hašalom Pavol Mešťan a dodal: “Od roku 2011 si každoročne pripomíname to, že z Popradu odišiel prvý transport slobodných dievčat do koncentračného tábora Auschwitz. Udržiavať túto tradíciu znamená udržiavať zdvihnutý prst, aby si ľudia uvedomili, čo bol schopný urobiť človek človeku. Aby sa nikdy viac takéto hrôzy neopakovali.”

Pietna spomienka na pamiatku obetí prvého transportu zo Slovenska do koncentračného tábora Auschwitz bude pokračovať v nedeľu 25.3.2018 o 15:00 pri pamätnej tabuli obetí holokaustu na popradskej železničnej stanici.

 


 

Poprad24 2018-03-23

V Poprade si uctia pamiatku žien, ktoré ako prvé odviezli do Auschwitzu

Sériou podujatí si od piatka do nedele 25. marca pod Tatrami uctia pamiatku žien, ktoré ako prvé pred 76 rokmi odviezli z popradskej železničnej stanice do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.

 

Spomienka mladých i starších

Ako prví budú spomínať žiaci a učitelia z Gymnázia Kukučínova v Poprade v piatok o 12:30 hod. pri pamätnej tabuli, ktorú vlani osadili na budove školy pri príležitosti 75. výročia prvého transportu žien zo Slovenska. „V našej galérii následne v sobotu 24. marca o 16.30 h. predstavíme knihu Ladislava Grosmana Nevesta a zároveň premietneme film Oľgy Pohankovej Posolstvo pre život,“ uviedla riaditeľka Tatranskej galérie v Poprade Anna Ondrušeková. Domom kultúry v Poprade v ten istý deň o 18. hodine zaznie koncert speváckeho zboru Eben Ezer a klezmer bandu Mi Martef. Zároveň uvedú do života novú publikáciu Anny Ondrušekovej pod názvom Izrael – malá krajina veľkých darov. „Záverečným podujatím bude v nedeľu o 15. hodine už tradične kladenie vencov pri pamätnej tabuli obetí holokaustu v Poprade na železničnej stanici,“ dodala riaditeľka Tatranskej galérie.

 

Vlani aj s pamätníčkou

Jednou z tých, ktoré 25. marca 1942 odviedli do koncentračného tábora Auschwitz, bola aj Edita Grosmanová, ktorá mala vtedy 18 rokov a do okupovaného Poľska putovala so svojou o dva roky staršou sestrou Leou. Vlani sa jubilejného 75. výročia transportu a pietnej spomienky v Poprade aj osobne zúčastnila so svojou vnučkou Naomi Leou Grosmanovou. Vtedy zdôraznila, že ak sa nenávisť uvoľní, povedie k zlým skutkom. „Je to na vás, aby ste vychovali svoje deti a svoje vnúčatá takým spôsobom, že nebudú musieť stáť ako teraz vy a uctievať si pamiatku mŕtvych," povedala minulý rok Grosmanová zhromaždeným a zaželala im silu, aby sa nikdy nenaučili nenávidieť, pretože práve nenávisť toto všetko zapríčinila.

 

Je to už 76 rokov

Prvý vlak s približne tisíckou žien v dobytčích vagónoch odišiel 25. marca pred 76 rokmi krátko po 20. hodine. Všetky pritom presvedčili, že idú na miesto, kde sa bude budovať nový život a budú tam pracovať. Nacisti chceli najprv mladé ženy vo veku nad 18 rokov, to im však nestačilo a do Auschwitzu tak putovali aj mladšie dievčatá. Neskôr prišli na rad mladí zdatní muži a v máji a v júni transportovali do koncentračného tábora aj celé rodiny vrátane starších ľudí a detí.

 


 

Korzár Spiš 2018-01-31

Nová výstava priblíži atmosféru filmového života hereckých legiend

Návštevníkov zavedú do atraktívneho sveta objektívom fotografa Procházku.

31. jan 2018 o 9:10 SITA

(Zdroj: tatragaleria.sk)

POPRAD. Pohľad fotografa Petra Stanley Procházku na dianie a „čarovný svet“ slovenského a československého filmu u nás v období rokov 1968 až 2018 priblíži nová výstava Film.sk v Tatranskej galérii v Poprade.

„Kolekcia vybraných fotografií ponúka krátky náhľad do filmového diania u nás a zároveň dokumentuje, zachytáva atmosféru prostredia filmového života domácich i zahraničných hereckých legiend ako je Marián Labuda, Zita Furková, Marta Rašlová, Milan Lasica, Ornella Mutiová, Shirley Temple Blacková či režisérov Dušana Hanáka, Juraja Jakubiska, Juraja Herza, Miry Fornayovej i Agnieszky Hollandovej, ale aj kameramanov a scenáristov či ostatného štábu a komparzistov,“ informovala riaditeľka galérie Anna Ondrušeková.

Vernisáž sa uskutoční za účasti autora v piatok 2. februára o 17:00 v Art klube galérie, výstava bude verejnosti prístupná do 18. marca.

Kto je Peter Stanley Procházka

Procházka pôsobí na slovenskej scéne už viac ako päťdesiat rokov, podľa Ondrušekovej je etablovaným fotografom, a to nielen dĺžkou, ale i rozsahom svojej tvorby.

Dokumentoval aj mnohé dôležité filmové premiéry a ocenenia ako je Igric či Slnko v sieti, festivaly (Artfilm), filmové diskusie a sprievodné podujatia, ako napríklad výstavu amerického filmu v bývalom PKO v Bratislave.

Na vernisáži sa zúčastní aj filmový režisér a scenárista Eduard Grečner.

Na programe bude beseda o filme Drak sa vracia, ktorý bol zaradený do zoznamu filmov UNESCO, spojená s premietaním ukážok filmu.

Peter Procházka sa narodil v roku 1952 v Bratislave, kde žije a tvorí doteraz. Venuje sa dokumentárnej fotografii a medzi jeho hlavné námety patrí filmový a literárny život.

Fotografii sa venuje od 21. augusta 1961 a ako sám spomína, „od času vstupu našich spriatelených armád“.

Vystavoval na mnohých samostatných a skupinových výstavách doma i v zahraničí.

Dokumentoval život legendárneho bratislavského V klubu, divadla Štúdio 12, hudobníkov Mariána Vargu, Deža Ursínyho, Jara Filipa, Miroslava Žbirku, Mariky Gombitovovej, skupiny Elán a mnohých ďalších.

Procházkove fotografie boli publikované v takmer stovke knižných publikácií.

V roku 2015 získal cenu Slovak Press Photo za celoživotné dielo.

Tatranská galéria už jeho tvorbu vystavovala v roku 2010.



Čítajte viac: 

https://spis.korzar.sme.sk/c/20750177/nova-vystava-priblizi-atmosferu-filmoveho-zivota-hereckych-legiend.html#ixzz55qJI5Twv


 

Korzár Spiš 2018-01-29

Kópia vzácnej Immaculaty z Matejoviec je už takmer hotová

V máji chcú sochu umiestniť na jej pôvodné miesto pri kostole.

29. jan 2018 o 13:40 SITA

Socha z matejovskej Immaculaty.(Zdroj: poprad.sk)

 

POPRAD. Kópia Immaculaty, takmer tristoročného morového stĺpa so sochou Panny Márie z popradskej mestskej časti Matejovce, je už takmer hotová.

Jej originál, ktorý niekoľko rokov chátral, demontovali ešte vlani začiatkom leta, na replike odvtedy pracoval akademický sochár a reštaurátor Štefan Kovaľ.

„Chýba už len dokončiť zopár detailov na samotnej plastike, rovnako sa dokončuje aj hlavica stĺpa v korintskom štýle. Verím, že v máji už bude stáť na svojom pôvodnom mieste pri kostole v Matejovciach tak, ako sme si to naplánovali,“ uviedla Anna Ondrušeková, poslankyňa mestského zastupiteľstva a riaditeľka Tatranskej galérie v Poprade.

Originál sochy, ktorá je kultúrnou pamiatkou, sa má zreštaurovať a zakonzervovať, miesto, kde bude uložená, samospráva ešte hľadá.

 

V hodine dvanástej

Immaculata bola v Matejovciach postavená v roku 1728, socha Nepoškvrnenej Panny Márie mala plniť ochrannú funkciu. Obnovená bola v rokoch 1913 a 1978.

Mariánsky stĺp, ktorý stál vedľa rímskokatolíckeho kostola, však v päťdesiatych rokov minulého storočia premiestnili o niekoľko metrov ďalej, na jeho pôvodné miesto bol osadený pamätník obetiam 2. svetovej vojny.

Socha obrastená trávou medzi dvoma budovami ostávala nepovšimnutá niekoľko rokov.

Prvé myšlienky na záchranu pamiatky z pieskovca, ktorá postupne pod vplyvom poveternostných podmienok začala chátrať, sa objavili v roku 2000.

Až v roku 2016 sa však podarilo vyčleniť financie z rozpočtu mesta.

Podľa sochára Kovaľa, ktorý sa v minulosti podieľal aj na záchrane Immaculaty zo Spišskej Soboty, išlo o zásah v hodine dvanástej, keďže hrozilo, že stĺp sa zrúti a socha sa rozpadne.

Plánujú opraviť Immaculatu vo Veľkej

Podľa Ondrušekovej je mariánsky stĺp v Matejovciach jedným z trinástich ochranných stĺpov, ktoré dal na Spiši postaviť jeden z posledných dedičov šľachtického rodu Ľubomirských.

Práve tento rok uplynie 290 rokov od vzniku stĺpa.

V Poprade sa nachádza päť Immaculát, ktoré boli postavené v rokoch 1724 až 1730.

Po Immaculate v Strážach, Spišskej Sobote a v Matejovciach by sa mesto chcelo pustiť do reštaurovania aj ďalšej takejto pamiatky vo Veľkej, ktorá je rovnako vo veľmi zlom stave.

„Sú to diela, ktoré dávajú nášmu mestu historický punc,“ doplnila Ondrušeková.



Čítajte viac: 

https://spis.korzar.sme.sk/c/20748691/kopia-vzacnej-immaculaty-z-matejoviec-je-uz-takmer-hotova.html#ixzz55f4fCoL6


 

Korzár Spiš 2018-01-18

Do Tatranskej galérie prišlo najviac ľudí za dvadsať rokov

Zaujali výstavy, workshopy, ale aj nová stála expozícia.

18. jan 2018 o 9:46 SITA

Tatranská galéria.(Zdroj: archív)

POPRAD. Tatranská galéria v Poprade zaznamenala vlani najvyššiu návštevnosť za posledných dvadsať rokov.

Jej priestory navštívilo takmer 21-tisíc návštevníkov, o tritisíc viac ako v roku 2016.

„Sú za tým nielen výstavy, ale aj rôzne programy, ktoré ponúkame, či už workshopy, prednášky, koncerty a iné podujatia. Teda práca, ktorá bola minulý rok dosť náročná, aj čo sa týka množstva podujatí, sa nám oplatila vo forme zvýšenej návštevnosti a záujmu,“ zhodnotila riaditeľka galérie Anna Ondrušeková.

Tatranská galéria, ktorá má svoje sídlo v Poprade, spravuje aj priestory vo Vile Flóra v Starom Smokovci a v Galérii Ferdinanda Katonu v Spišskej Starej Vsi.

Úspešné podujatia

Galéria ponúkla v minulom roku viacero zaujímavých výstav, zabodovala aj výstava medzinárodného charakteru Otcovia a synovia.

„Bola venovaná pocte jednému z našich najvýznamnejších sochárov Jozefovi Jankovičovi, ktorý sem aj mal prísť, ale, žiaľ, medzitým zomrel. Spolu s ním vystavovali ďalší piati umelci, bol to rozsiahly projekt, na ktorom malo zastúpenie Slovensko, Poľsko a prizvali sme aj renomovaných umelcov z Bosny a Hercegoviny,“ priblížila Ondrušeková.

Podľa nej sa v rámci tohto dvojgeneračného projektu snažili hľadať súvislosti medzi staršou a mladšou generáciou významných tvorcov v spomínaných krajinách.

S rovnako priaznivým ohlasom sa stretla aj výstava ruskej realistickej maľby, medzinárodný výstavný projekt s názvom Pieseň duše, ktorú si od októbra do decembra pozrelo viac ako tritisíc návštevníkov.

„K tejto výstave sme mali aj ďalšie podujatia ako prednášky či večere poézie,“ dodala riaditeľka.

Získali hodnotné diela

Za minulý rok galéria získala do zbierkového fondu aj presne sto umeleckých diel, mnohé z nich majú významnú umeleckú hodnotu.

„Galéria nie je len o výstavách, je to v prvom rade vedecko-výskumná a zberateľská inštitúcia. Našou dôležitou súčasťou, ktorej venujeme veľmi veľa času, je vydávanie rôznych odborných publikácií, katalógov, a samozrejme, aj zberateľská akvizičná činnosť,“ pripomenula Ondrušeková.

V minulom roku bolo z hľadiska odbornej činnosti podľa jej slov najdôležitejším podujatím otvorenie novej stálej expozície s názvom Odkryté hodnoty.

Nachádza sa v nej okolo 130 diel približne od 80 autorov významných slovenských, ale aj českých a iných zahraničných autorov. Zachytáva všetky žánre.

Galéria rovnako vydala takmer dvestostranového sprievodcu, bedeker po tejto expozícii.

„Návštevníci sa v ňom dozvedia o všetkých významných autoroch, ktorých máme v zbierkach, a ktorí sú, samozrejme, významní v rámci celoslovenského kontextu,“ dodala.

Lákalo aj lego

Na návštevnosti sa podľa riaditeľky podpísali aj workshopy či výstavy pre deti.

Minulý rok napríklad upútala kreatívna výstava lega, ale aj koncoročná súťaž Anjel Vianoc.

Tatranská galéria však vystavovala aj v iných inštitúciách. Výstavu z jej zbierok Umenie Tatier si mohli pozrieť aj návštevníci v zámku v Hradci nad Moravicí.

„Navštívilo ju viac ako 21-tisíc návštevníkov. Bola sprístupnená počas celej sezóny, od mája až do októbra. Oplatilo sa vyviesť naše zbierkové fondy aj tam, stretla sa s veľmi priaznivým ohlasom,“ uzavrela Ondrušeková.



Čítajte viac: https://spis.korzar.sme.sk/c/20740575/do-tatranskej-galerie-prislo-najviac-ludi-za-dvadsat-rokov.html#ixzz54YD13q2C


 

projekty vznikajú
s finančnou podporou
Fondu na podporu umenia

večerné kurzy kreslenia zamerané na základy kresby
2 hodiny - každý utorok od 17.00

pondelok – piatok:
9.00 – 17.00
nedeľa:
13.00 – 17.00

sobota – zatvorené

dospelí | 3,00 €
študenti, dôchodcovia | 1,50 €
deti do 15 r. | 1,00 €
žiaci v skupinách | 1,00 €
rodinná vstupenka | 5,00 €

Tatranská galéria
v Poprade

Hviezdoslavova 12
058 01 Poprad
GPS: 49.058197 20.298105
tel.: +421 52 7721 968
gsm: +421 917 843 187
tatragaleria@tatragaleria.sk

Prenájom priestorov Elektrárne Tatranskej galérie

INFO 0905 843 802

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

dnes je: 17.12.2018

meniny má: Kornélia

podrobný kalendár

ÚvodÚvodná stránka