Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Tatranská galéria Poprad
História TGVýstavy v Elektrárni TGZbierkový fondAnjel VianocProjekty 2013

Tatry v umení




na obálke | Ferdinand Katona, Belanské Tatry, prvá tretina 20. stor.,
                 olej na lepenke, 30 x 45,5 cm
cover | Ferdinand Katona, Belanské Tatras, the 1st third of the 20th century,
           oil painting on pasteboard, 30 x 45.5 cm




 
Zoznam reprodukovaných diel
| List of Reproductions


1.| Karol Tibely, Starý Smokovec, 1834, gvaš na kartóne, 41,5 x 58,7 cm
2.| Rudolf Alt podľa predlohy K. Ľ. Libaya, Stará reštaurácia v Starom Smokovci,   
     1860 – 1865, kolorovaná litografia na kartóne, 18 x 25,5 cm
1.| Karol Tibely, Starý Smokovec, 1834, gouache on cardboard, 41.5 x 58.7 cm
2.| Rudolf Alt according to plan by K. Ľ. Libay, Old Restaurant in Starý Smokovec,
     1860 – 1865, coloured lithography on cardboard, 18 x 25.5 cm



3.| Rudolf Alt podľa predlohy K. Ľ. Libaya, Starý Smokovec – horná časť osady,
     1860 – 1865, kolorovaná litografia na kartóne, 18,4 x 25,9 cm
4.| Rudolf Alt podľa predlohy K. Ľ. Libaya, Švajčiarsky dom a Bellevue, 1860 –
     1865, kolorovaná litografia na kartóne, 17,4 x 25,9 cm
5.| Rudolf Alt podľa predlohy K. Ľ. Libaya, Starý Smokovec z Karlovej Posedne,
     1860 – 1865, kolorovaná litografia na kartóne, 18,5 x 25,3 cm
6.| Rudolf Alt podľa predlohy K. Ľ. Libaya, Studený potok – vodopády, 1860 –
     1865, kolorovaná litografia na kartóne, 19 x 26 cm
3.| Rudolf Alt according to plan by K. Ľ. Libay, Starý Smokovec – the upper part of
     the settlement, 1860 – 1865, coloured lithography on cardboard, 18.4x25.9 cm
4.| Rudolf Alt according to plan by K. Ľ. Libay, The Swiss House and Bellevue, 1860
      – 1865, coloured lithography on cardboard, 17.4 x 25.9 cm
5.| Rudolf Alt according to plan by K. Ľ. Libay, Starý Smokovec out of Karlova
     Posedňa (Karlova hide), 1860 – 1865, coloured lithography on cardboard,
     18.5 x 25.3 cm
6.| Rudolf Alt according to plan by K. Ľ. Libay, Studený potok (Cold Creek) –
     waterfalls, 1860 – 1865, coloured lithography on cardboard, 19 x 26 cm



7. | Bedřich Kostřánek, Podtatranská krajina, 1934, perokresba tušom na kartóne,
     24 x 32, cm
8.| Bohumil Kozina, Popradské pleso II., 1924 – 1928, farebný lept na kartóne,
     30 x 50 cm
9.| Eugen Wallachy, Studenovodská dolina, 1907, gvaš na kartóne, 26,6 x 17,7cm
10.| Karel Vik, Popradské pleso, 1932, farebný drevoryt na kartóne,
       26,5 x 29,7 cm
7.| Bedřich Kostřánek, Scenery below the Tatras, 1934, pen-and-ink painting on
 
     cardboard, 24 x 32 cm
8.| Bohumil Kozina, Poprad Mountain Lake II., 1924 – 1928, colour etching on
     cardboard, 13.8 x 21 cm
9.| Eugen Wallachy, Studenovodská Valley, 1907, gouache on cardboard,
     26.6 x 17.7 cm
10.| Karel Vik, Poprad Mountain Lake, 1932, colour wood engraving on cardboard,
       26.5 x 29.7 cm



11.| Gejza Kieselbach, Kamzík, 1950, olej na plátne, 50 x 60 cm
12.| Elemír Köszeghy–Winkler, Vysoké Tatry, 1923, olej na lepenke, 30,5 x 24 cm
11.| Gejza Kieselbach, Chamois, 1950, oil painting on canvas, 50 x 60 cm
12.| Elemír Köszeghy-Winkler, High Tatras, 1923, oil painting on pasteboard,
       30.5 x 24 cm



13.| Viktor Hermély, Štrbské pleso II., 1953, krieda na papieri, 45 x 30,5 cm
14.| Ladislav Medňanský, Horáreň pod Tatrami, 1868, ceruza na papieri,
       20,1 x 28,5 cm
15.| Ladislav Medňanský, Starý Smokovec, 1868, ceruza na papieri,
       18,1 x 26,8 cm
13.| Viktor Hermély, Štrbské pleso II., 1953, chalk on paper, 45 x 30.5 cm
14.| Ladislav Medňanský, Hunting lodge Below the Tatras, 1868, pencil on paper,
       20.1 x 28.5 cm
15.| Ladislav Medňanský, Starý Smokovec, 1868, pencil on paper, 18.1 x 26.8 cm



16.| Ferdinand Katona, Skorá jar v Belanských Tatrách, 1890 – 1910, olej na
       plátne, 22,5 x 33,5 cm
17.| Ferdinand Katona, Zimný kraj pri Javorine, 1890 – 1900, olej na preglejke,
       34 x 51,5 cm
18.| Ferdinand Katona, Ždiar v zime, prvá tretina 20. stor., olej na preglejke,
       31 x 45 cm
19.| Ferdinand Katona, Lomnický štít, 1900 – 1925, olej na preglejke,
       26,5 x 35,5 cm
16.| Ferdinand Katona, Early Spring in the Belanské Tatras, 1890 – 1910, oil
       painting on canvas, 22.5 x 33.5 cm
17.| Ferdinand Katona, Winter Area near Javorina, 1890 – 1900, oil painting on
       plywood, 34 x 51.5 cm
18.| Ferdinand Katona, Ždiar in Winter, the 1st third of the 20th century, oil
       painting on plywood, 31 x 45 cm
19.| Ferdinand Katona, Lomnica Peak, 1900 – 1925, oil painting on plywood,
       26.5 x 35.5 cm



20.| Ferdinand Engelmüller, Horská krajina (Tatry v zime), 1918, olej na plátne,
       130 x 158 cm
21.| Otakar Štáfl, Batizovské pleso, 1922, akvarel na kartóne, 74 x 54 cm
22.| Jaroslav Votruba, Jar na riečke Javorinke, 1949, olej na plátne, 90 x 55 cm
23.| Anna Macková, Ostrva, 1929, drevoryt na ručnom papieri, 51 x 42 cm
20.| Ferdinand Engelmüller, Mountainous Scenery, 1918, oil painting on canvas,
       130 x 158 cm
21.| Otakar Štáfl, Batizovské Mountain Lake, 1922, watercolour painting on
       cardboard, 74 x 54 cm
22.| Votruba, Spring on the Javorinka Little River, 1949, oil painting on canvas,
       90 x 55 cm
23.| Anna Macková, Ostrva, 1929, wood engraving on handmade paper,
       51 x 42 cm



24.| Jozef Olexa, Čierne pleso, 1965 – 1968, olej na plátne, 68 x 101 cm
25.| Jozef Olexa, České pleso, 1972 – 1975, gvaš na lepenke, 69,5 x 100 cm
26.| Vojtech Mensatoris, Žltá veža, 1966, olej na sololite, 37 x 52 cm
27.| Antonín Hudeček, Päť spišských plies, 1920 – 1926, olej na plátne,
       100 x 120 cm
24.| Jozef Olexa, Black Mountain Lake, 1965 – 1968, oil painting on canvas,
       68 x 101 cm
25.| Jozef Olexa, Czech Mountain Lake, 1972 – 1975, gouache on pasteboard,
       69.5 x 100 cm
26.| Vojtech Mensatoris, Yellow Tower, 1966, oil painting on fibreboard, 37 x 52 cm
27.| Antonín Hudeček, Five Spiš Mountain Lakes, 1920 – 1926, oil painting on
       canvas, 100 x 120 cm



28.| Andor Borúth, Lesný motív, 1923, olej na lepenke, 23,8 x 16 cm
29.| Andor Borúth, Krajinka s jazerom, 1920 – 1935, olej na preglejke, 16 x 24 cm
30.| Karol Polónyi, Tatry, 1930 – 1945, olej na plátne, 101 x 139 cm
31.| Miloš Alexander Bazovský, Pohľad na Kriváň, pred 1957, olej na plátne,
       99 x 140 cm
28.| Andor Borúth, Forest Motif, 1923, oil on pasteboard, 23.8 x 16 cm
29.| Andor Borúth, Scenery with the Lake, 1920 – 1935, oil painting on plywood,
       16 x 24 cm
30.| Karol Polónyi, Tatras, 1930 – 1945, oil on canvas, 101 x 139 cm
31.| Miloš Alexander Bazovský, View of Kriváň Mountain, before 1957, oil painting
       on canvas, 99 x 140 cm



32.| Jozef Žatko, Popradské pleso, 1962, akvarel na kartóne, 60 x 44 cm
33.| Ladislav Čemický, Tatry – Štrbské pleso, 1949, akvarel na kartóne,
       42,5 x 57 cm
34.| Lída Hynková, Severná stena galérie Ganku, 1980, linoryt na kartóne,
       43,2 x 23,6 cm
35.| Ivan Horyna,V doline, 1965, farebný linoryt na kartóne, 50 x 25 cm
36.| Alexander Eckerdt, Veľký vodopád, 1978, linoryt na papieri, 51,4 x 66,5 cm
32.| Jozef Žatko, Poprad Mountain Lake, 1962, watercolour painting on cardboard,
       60 x 44 cm
33.| Ladislav Čemický, Tatras – Štrba Mountain Lake, 1949, watercolour painting
       on cardboard, 42.5 x 57 cm
34.| Lída Hynková, The North Wall of the Ganku Gallery, 1980, lino-cut on
       cardboard, 43.2 x 23.6 cm
35.| Ivan Horyna, In the Valley, 1965, colour lino-cut on cardboard, 50 x 25 cm
36.| Alexander Eckerdt, Great Waterfall, 1978, lino-cut on paper, 51.4 x 66.5 cm



37.| Ondrej Ivan, Zo Svišťovky, 1975, olej na plátne, 90 x 100 cm
38.| Július Jakoby, Studenovodský vodopád, 1955, olej na plátne, 54 x 70 cm
39.| Anton Jasusch, Potok v tatranskej doline, 1940 – 1945, olej na plátne,
       68 x 58 cm
37.| Ondrej Ivan, From Svišťovka, 1975, oil painting on canvas, 90 x 100 cm
38.| Július Jakoby, Studenovodský Waterfall, 1955, oil painting on canvas,
       54 x 70 cm
39.| Anton Jasusch, Creek in the Valley, 1940 – 1945, oil painting on canvas,
       69 x 89.5 cm



40.| Ján Hála, Oranie, 1946, olej na plátne, 64 x 90 cm
41.| Mikuláš Rogovský, Jeseň v Javorine, 1978, olej na plátne, 80 x 110 cm
42.| Ferdiš Duša, Vysoké Tatry, 1936, vernis mou na kartóne, 29,3 x 36,6 cm
43.| Herbert Kisza, Parichvost, 1983, farebný lept a akvatinta na papieri,
       14,6 x 13,8 cm
44.| Herbert Kisza, Plačlivô, 1983, farebný lept a akvatinta na papieri,
       14,6 x 13,8 cm
40.| Ján Hála, Ploughing, 1946, oil painting on canvas, 64 x 90 cm
41.| Mikuláš Rogovský, Autumn in Javorina, 1978, oil painting on canvas,
       80 x 110 cm
42.| Ferdiš Duša, High Tatras, 1936, vernis mou on cardboard, 29.3 x 36.6 cm
43.| Herbert Kisza, Parichvost, 1983, colour etching and aquatint on paper,
       14.6 x 13.8 cm
44.| Herbert Kisza, Plačlivô, 1983, colour etching and aquatint on paper,
       14.6 x 13.8 cm



45.| Andrej Doboš, Pod Tatrami, 1976, olej na plátne, 60 x 100 cm
46.| Jozef Fabíni, Pod Tatrami, 1958, olej na plátne, 50,5 x 65,5 cm
47.| Vladimír Vestenický, Lomnický štít (Lomnický štít s lyžiarskym vlekom), 1958,
       olej na plátne, 44 x 77 cm
48.| Ján Grotkovský, Pohľad na Tatry, 1940 – 1950, olej na plátne, 60 x 78,5 cm
49.| Jozef Majkut, Vysoké Tatry od Šváboviec, 1955, olej na plátne, 50 x 100 cm
50.| Tibor Szontágh, Lomnický a Slavkovský štít, 1914, olej na lepenke,
       42 x 69,5 cm
45.| Andrej Doboš, Below the Tatras, 1976, oil painting on canvas, 60 x 100 cm
46.| Jozef Fabíni, Below the Tatras, 1958, oil painting on canvas, 50.5 x 65.5 cm
47.| Vladimír Vestenický, Lomnica Peak (Lomnický peak with the ski lift), 1958, oil
       painting on canvas, 44 x 77 cm
48.| Ján Grotkovský, View of the Tatras, 1940 – 1950, oil painting on canvas,
       60 x 78.5 cm
49.| Jozef Majkut, High Tatras from Švábovce, 1955, oil painting on canvas,
       50 x 100 cm
50.| Tibor Szontágh, Lomnica and Slavkov Peaks, 1914, oil painting on
       pasteboard, 42 x 69.5 cm



51.| Alojz Struhár, Tatry, 1942, akvarel na papieri, 33 x 41 cm
52.| Peter Július Kern, Pozdná jeseň v Tatrách, 1947, olej na plátne, 65 x 95 cm
53.| Ivan Šafranko, Tatry, 1962, olej na plátne, 59,5 x 80 cm
54.| Ľudovít Čordák, Lomnický štít, 1935, olej na plátne, 88,5 x 99 cm
51.| Alojz Struhár, Tatras, 1942, watercolour painting on paper, 33 x 41 cm
52.| Peter Július Kern, Late Autumn in the Tatras, 1947, oil painting on canvas,
       65 x 95 cm
53.| Ivan Šafranko, Tatras, 1962, oil painting on canvas, 59.5 x 80 cm
54.| Ľudovít Čordák, Lomnica Peak, 1935, oil painting on canvas, 88.5 x 99 cm



55.| Miloš Alexander Bazovský, Panoráma Tatier s Vysokou, 1945 – 1950, tempera
       na lepenke, 18,5 x 65 cm
56.| Michal Tillner, Štrba pred žatvou, 1962, olej na plátne, 80 x 90 cm
57.| Peter Július Kern, Ranný bozk Tatrám, 1914, olej na lepenke, 30 x 24 cm
55.| Miloš Alexander Bazovský, Panorama of the Tatras with Vysoká Mountain,
       1945 – 1950, tempera on pasteboard, 18.5 x 65 cm
56.| Michal Tillner, Štrba before Harvest, 1962, oil painting on canvas, 80 x 90 cm
57.| Peter Július Kern, Morning Kiss for the Tatras, 1914, oil painting on
       pasteboard, 30 x 24 cm



58.| Janko Alexy, Tatry, 1957 – 1959, pastel na papieri, 28 x 42 cm
59.| Janko Alexy, Jeseň v Tatrách, 1942 – 1945, olej na sololite, 100 x 120 cm
60.| Jozef Kollár, Jeseň v Tatrách, 1960, olej na plátne, 67,5 x 81 cm
61.| Gustáv Mallý, Leto v Tatrách, 1941, olej na plátne, 56 x 68,2 cm
58.| Janko Alexy, Tatras, 1957 – 1959, pastel on paper, 28 x 42 cm
59.| Janko Alexy, Autumn in the Tatras, 1942 – 1945, oil painting on fibreboard,
       100 x 120 cm
60.| Jozef Kollár, Autumn in the Tatras, 1960, oil painting on canvas, 67.5 x 81 cm
61.| Gustáv Mallý, Summer in the Tatras, 1941, oil painting on canvas,
       56 x 68.2 cm



62.| Ladislav Čarný, Maľba faktu (Smetisko vo Svite), 1977, akryl na plátne,
       64 x 75 cm
63.| Vladimír Popovič, Premiestňovanie, 1989, olej na plátne, 147 x 227 cm
64.| Július Koller, Pohľadnica, 1987 olej na sololite, 47 x 76 cm
65.| Záboj Bohuslav Kuľhavý, Tatranský motív, 1978, olej na plátne, 100 x 120 cm
62.| Ladislav Čarný, Painting of the Fact (Rubbish dump in Svit), 1977, acrylic on
       canvas, 64 x 75 cm
63.| Vladimír Popovič, Moving, 1989, oil painting on canvas, 147 x 227 cm
64.| Július Koller, Postcard, 1987, oil painting on fibreboard, 47 x 76 cm
65.| Záboj Bohuslav Kuľhavý, Tatra’s Motif, 1978, oil painting on canvas,
       100 x 120 cm


 

Anna Ondrušeková:
Tatry v galérii


    Vysoké Tatry tvoria vyvrcholenie veľkého karpatského oblúka a z geografického a symbolického hľadiska vytvárajú mohutnú kamennú korunu slovenskej krajine.
    Z geografického hľadiska Tatry tvoria horský masív alpínskeho rázu, najvyšší
a najatraktívnejší
na celom území medzi Alpami, Kaukazom a Uralom. Celé Tatry zaberajú 786 km2 tvoriac oválne pásmo v rozmeroch 52 x 15 km. Dvadsaťštyri štítov prevyšuje nadmorskú výšku 2 500 m, najvyššie končiare sú Gerlachovský štít 2655 m
a Lomnický štít 2632 m. Pohorie má 97 významnejších vrcholov, ale počet pomenovaných končiarov, ihiel a kôp dosahuje vyše tisíc názvov.
    Zo symolického hľadiska je čosi velebného a súčasne čistého a vznešeného
v kráse tatranských veľhôr, tejto prirodzenej dominanty slovenskej krajiny.
    Tatry sú predmetom obdivu už po mnoho stáročí. Slováci ich ospievali
v mnohých piesňach, oslávili v mnohých básniach a zvečnili v mnohých maľbách. Slovenská národná hymna sa začína slovami „Nad Tatrou sa blýska...” a Tatry
v heraldickom zjednodušení sú súčasťou štátneho znaku.
    Prvé panorámy Tatier sa objavujú v sakrálnom maliarstve a to poväčšine
v paradoxných symbiózach s biblickými dejmi. Domáci umelci kládli staroveké príbehy do prostredia, ktoré poznali a ktoré svojou tajuplnosťou a nedostupnosťou korešpondovali s atmosférou tajuplného a vzdialeného biblického sveta. Dejiny tatranského krajinárstva začínajú freskou z víťazného oblúka kostola svätého Egídia v Poprade, kde umelec z prelomu 14. a 15. storočia použil panorámu Tatier ako pôsobivý rámec pre biblickú scénu zmŕtvychvstania Krista. Prvý doklad svetského výtvarného diela s tatranskými motívmi predstavuje rodinný erb veľkolomnickýh zemepánov Berzeviczyovcov z polovice 15. storočia. Jeho hlavný motív tvorí masív Lomnického štítu s kamzíkom na hrebeni.
    Približne uprostred 18. storočia nastáva výrazný zlom vo filozoficko-estetickom ponímaní horskej krajiny, ide o celoeurópsku tendenciu. „Doterajšie zobrazenia divokej horskej prírody v podobe namodralého kamenného reťazca, ktorý uzatváral záhradu sveta, alebo v podobe nehostinných krajín biblických pútnikov vystrieda nový vznosný slovník ikonografických prvkov (večerné a nočné scenérie,
vodopády, kaskády, horské jazerá, balvany, vyvrátené stromy, osamelí chodci
a predovšetkým atmosferické príbehy na oblohe – výraz horskej melanchólie,
či drámy). V našich podmienkach stojí v tom čase tatranská tematika mimo umeleckého poľa, nakoľko tu vznikali len ojedinelé topograficko – ilustračné pokusy znázornenia Tatier ako súčasť vedeckého skúmania máp a cestopisov.” (Vladimír Beskid: Kapitoly z Tatranského kaleidoskopu, in: Tatrománia, katalóg
k výstave, vydala Tatranská galéria v Poprade 1992) Zo zachovaných archívnych materiálov pozornosť pútajú knižné ilustrácie neznámych autorov, ktoré zdobia cestopisné diela s tatranskou tematikou Belsazara Hacqeta z roku 1796 a Roberta Townsona z roku 1797.
    Až 19. storočie prináša na Slovensku v maľbe tematiku voľne odpozorovanej prírody, kult hôr a ich výtvarné zhodnotenie. Podľa citovaného V. Beskida
v priebehu tohto storočia sú v tatranskej krajinomaľbe viditeľné tri vrcholné obdobia:
1. Prvým desaťročiam na Slovensku výrazne dominuje spišský maliarsky okruh, ktorého umelci (Ján Jakub Müller, Karol Marko st., Jozef Czauczik a ďalší) rozvíjali krajinársku vedutu a zakotvili domácu krajinu v našom prostredí.
2. Uprostred 19. storočia prevyšuje doterajšie výtvarné úsilie tvorba dvoch umelcov Karla Tibelyho a Petra Michala Bohúňa; prvý z nich dal Tatrám romantickú pečať monumentálneho prírodného živlu, druhý ich povýšil na symbolický kamenný znak Slovenska.
3. Koncom 19. storočia sa Tatry stávajú uznávaným krajinárskym motívom
v stredoeurópskej oblasti. Do Tatier smerujú cesty mnohých domácich aj zahraničných umelcov. Zavŕšením tohto dobového nadšenia sa stala tvorba závojových krajín Ladislava Medňanského, melancholických scén Ferdinanda Katonu – Kleinbergera a ojedinelá panoráma Teodora Csontváryho – Kosztku s jej silným opticko-psychologickým účinkom.

    Na „Tatrách” vyrástla slovenská krajinomaľba. Toto základné konštatovanie sa stalo východiskovým princípom zbierkotvornej činnosti Tatranskej galérie (založenej v roku 1960) a zhodou okolností v súčasnosti sídliacej v Poprade, kde sa nachádza jedno z prvých známych spodobnení Tatier v nami už spomínanom kostole svätého Egídia.
    Je prirodzené, že Tatranská galéria našla svoj domov práve v Poprade, známom turistickom centre na úpätí Vysokých Tatier. V depozite Tatranskej galérie sa nachádza približne 2500 diel. Fakt, že takmer 600 umeleckých diel je venovaných výlučne Tatrám, predstavuje kolekciu, ktorá je svojim monotematickým zameraním výnimočná aj v celoeurópskom kultúrnom kontexte.
    Kolekcia výtvarných zobrazení Tatier je rôznorodá, vo svojom tematickom zameraní a pestrá použitím maliarskych a grafickych techník. Najbohatšie je zastúpená v zbierkovom fonde olejomaľba, grafická tvorba je reprezentovaná predovšetkým dobovými litografiami, rytinami, leptami, drevorezmi. Z ostatných výtvarných techník obsiahlu časť predstavujú akvarely, pastely, kresby
a samostatný súbor tvoria umelecké fotografie (Pavol Socháň, Karol Plicka, Martin Martinček, Alexander Jirošek).
    Zbierky Tatranskej galérie umožňujú spoznať okrem rôznorodých výtvarných techník aj rozličné umelecké podania a individuálne rukopisy. Dobovo najstaršou akvizíciou je naivnorealistická podoba Tatier Starý Smokovec Karola Tibelyho
z roku 1834 a dobové litografie Rudolfa Alta podľa námetov Ľudovíta Libaya z roku 1860 – 1865. Kultivovaný realizmus prvých prác Ladislava Medňanského
v zbierkach Tatranskej galérie dopĺňajú emotívne akcentované olejomaľby Ferdinanda Katonu, Andora Borútha, Karola Polónyiho, Petra Júliusa Kerna.
Drsnejší slovenský realizmus, pre ktorý je príznačný figurálny motív prostého človeka, prinášajú bohato zastúpené diela Jána Hálu, či Ľudovíta Križana. Impresionistické stvárnenia tatranskej scenérie od Antonína Hudečka, Juraja Kruteka, Ľudmily Hynkovej a ďalších pripomínajú premenlivosť a prchavosť tatranských nálad. Osobitú časť diel tvorí skupina známych východoslovenských autorov Anton Jasusch, Ľudovít Čordák, Július Jakoby.
    S témou Tatier pociťovali potrebu sa vyrovnať aj najvýznamnejší predstavitelia slovenského výtvarného umenia 20. storočia ako Janko Alexy, Gustáv Mallý, Jozef Kollár, Miloš Alexander Bazovský, Mikuláš Galanda. Ich diela s touto témou patria k tým najhodnotnejším v depozite Tatranskej galérie.

    Téma Vysokých Tatier je mimoriadne lákavá, ale aj ťažká a výtvarne náročná. Jej výnimočnosť väzí v tom, že Vysoké Tatry sú mimoriadne pekné, sú krásne až natoľko že neunesú už ďašiu výtvarnú estetizáciu. Tí umelci, ktorí sa vydali touto cestou, a boli medzi nimi aj majstri európskeho formátu, neuspeli; priveľa krásy, aj keď realisticky podanej, zapôsobilo na diváka nadneseným, priam gýčovitým dojmom. Táto skúsenosť spôsobila, že k výtvarnému spodobeniu Tatier sa pristupovalo z dvoch dominantných aspektov. Prvý zdôrazňoval drsnú až surovú krásu skalnatých masívov, druhý si všímal premenlivosť čarokrásnej svetelnej atmosféry nad skalnatými končiarmi. Počasie v Tatrách sa prudko a nečakane mení, ani nie zo dňa na deń, ale z hodiny na hodinu. Zmeny počasia a prírodné katastrofy, ktoré boli príčinou smrti mnohých návštevníkov Tatier, našli svoj priemet v celom rade maliarskych diel, ktoré sa navzájom odlišujú a vynikajú svojou náladou, pôsobia dojmom, akoby nie Vysoké Tatry, ale ich nálada bola predmetom maliarovho obdivu.
    Tatranská galéria so svojou zbierkou obrazov s motívom Vysokých Tatier poskytuje výnimočnú príležitosť porovnávať zvládnutie tej istej a mimoriadne náročnej témy rôznymi maliarskymi a grafickými technikami na rozpätí troch storočí.
    V prácach umelcov, vytvorených v diapazóne posledných desaťročí, sa ťažisko dôležitosti presúva, predmetom zobrazenia prestávajú byť Tatry a centrom sa stáva človek pozorujúci, jeho pocity i racionálne úvahy a ekologické obavy. Samotné Tatry sú v tvorbe umelcov zastúpené už iba názvom končiara, údolia,
či prírodnej lokality. Umelcov obdiv k prírode nahrádzajú úvaha o civilizačných zásahoch človeka do majestátu veľhôr a ich možných dôsledkoch v budúcnosti. Prednosť dostáva výtvarná skratka a brutalita výrazu, ktoré signalizujú odcudzenie človeka človeku i prírode. Nositeľmi týchto tendencií v zbierkach Tatranskej galérie
i v povedomí slovenskej kultúrnej verejnosti sú súčasní umelci Július Koller, Vladimír Popovič, Ladislav Čarný, Dušan Srvátka, Miroslav Brooš.
    Zbierka umeleckých diel s motívom Tatier, nachádzajúca sa v depozite Tatranskej galérie v Poprade, je dôkazom vývoja estetického nazerania
a stvárnenia jedného a toho istého, ale pre národnú kultúru výnimočného prírodného útvaru. Diela na pozadí storočí zachytávajú nielen vzťah človek
a k prírode, ale sú aj prejavom jeho kultúrnosti minulej, prítomnej
i budúcej.


Anna Ondrušeková:
The Tatras in the Gallery

  
  The Tatra mountain range (also referred to as the High Tatras or Tatras) constitutes the spectacular central part of the great Carpathian arc. Both geografically and symbolically, the Tatras serve as the rocky diadem of the country of Slovakia.
    Geographically, the Tatras represent a massive mountain chain, Alpine in character, with the grandeur unmatche anywhere in the vast territory between the Alps and the Caucasus and Urals. The Tatras cover an oval-shaped area of roughly 780 km2 (52 x 15 km). Twenty-four peaks within the Tatras exceed the elevation of 2500 m; the tallest peaks are the Gerlachovsky (2655 m) and Lomnicky (2632 m). The entire Tatras range contains 97 peaks considered significant; the total number of the named peaks and summits tops a thousand.
    Symbolically, the Tatras convey a feeling of majesty, purity, and sanctity. They dominate both the physical and spiritual landscape of Slovakia. In this sense, they have long been recognized as the embodiment of Slovakia itself. The Slovaks have included images of the Tatras in numerous poems, paintings, and folk-songs. The Slovak national anthem begins with the words, “Thunders roar wildly over the Tatras ,” and as it continues, it promises deliverance to the suffering nation of Slovakia. A heraldic simplification of the image of the Tatras forms the core of the coat-ofarms of the Slovak Republic.
    The first known panoramas of the Tatra mountains appear in the sacral paintings, mostly in a paradoxical symbiosis with the biblical stories. Slovak folk artists placed the ancient stories into the mountainous environment they saw looming over their villages and which, with its mysterious and inaccessible character, corresponded with the atmosphere of the mysterious and distant biblical world. History of the Tatras landscape painting starts with the triumphal arch fresco in the Church of St. Egidius in Poprad, in which the artist used the Tatras as the backdrop for the scene of Resurrection (turn of 14th and 15th centuries). The first recorded secular use of the Tatras motif is in the crest of the Barzeviczy family, dating from the first half of the 15th century. (The Berzeviczys were the barons of Velká Lomnica, a village in the Tatras foothills.) The main heraldic elements here were the Lomnicky peak and the chamois.
    The middle of the eighteenth century brings about a deep change in the philosophical and aesthetic perception of the mountains as the phenomena of nature. This change can be observed in almost all European cultures. “The traditional depictions of the untamed mountains as the rocky forts enclosing the orchard of the world or as the inhospitable realm of biblical pilgrims gave way to an exalted vocabulary of iconographic elements such as the evening and night sceneries, waterfalls, cascades, lakes, giant boulders, uprooted trees, solitary human figures, and, above all, atmospheric happenings as the expressions of the mountains-related melancholy and drama. At this point in history, the Tatras were left out of the artistic interest. Only sporadic attempts at depicting the Tatras were made as part of the books of travels and in the context of the regional cartographic work.” (Vladimír Beskid, Chapters from the Tatras Kaleidoscope [in Slovak], in Tatromania Catalogue, Poprad: Tatranská galéria, 1992.) From that period, particularly interesting are the illustrations by unknown artists accompanying the books by Belsazar Hacquet (1796) and Robert Townson (1797).
    Not until the arrival of the nineteenth century do the themes of the freely observed nature and the emerging cult of mountains make their appearance in Slovak painting. According to the above-cited Vladimir Beskid, three periods should be distinguished in the Tatras landscape painting of the nineteenth century:
1. The Spis circle (Ján Jakub Müller, Karol Marko, Sr., Jozef Czauczik, and others) exerted dominant influence during the century’s initial decades. The artists belonging to the circle developed the landscape veduta in the milieu of Slovakia.
2. Karol Tibély and Peter Michal Bohúň, both active in the middle of the 19th century, surpassed their predecessors in a number of respects. Tibely gave to the Tatras the romantic badge of a monumental element of nature; Bohún raised the Tatras to the rocky symbol of Slovakia.
3. Toward the end of the 19th century, the Tatras became the acknowledged destination for the landscape painters from all over the Central Europe. Their intoxication with the Tatras found its most forceful expression in the misty renderings by Ladislav Medňanský, the melancholic sceneries by Ferdinand Katona-Kleinberger, and in a powerful panorama by Teodor Csontváry- Kosztka.
    The Tatras should be seen as the training and proving grounds for the Slovak landscape painters. This fact has also become the departure point for the collecting activities of the Tatra Gallery (Tatranská galéria), founded in 1960. The gallery is located in Poprad, the city whose parish church, the Church of St. Egidius, features the first known depiction of the Tatras. It is perhaps natural that the Tatra Gallery found its home in Poprad. After all, Poprad is a busy tourist center and also the gate to the Tatras. The number of items in the gallery’s custody is about 2500. Of this number, about 600 items deal exclusively with the Tatras. The monothematic orientation of its acquisition philosophy makes the Tatra Gallery a unique institution in the European cultural context.
    As should be expected, the collection of the portrayals of the Tatra mountains displays a wide-ranging diversity of artistic techniques and idioms. Oil paintings form the collection’s bulk. Period lithographs, engravings, etchings, and woodcuts add to the collection’s richness. Also included are watercolors, pastels, drawings, and photographs. (Pavol Socháň, Karol Plicka, Martin Martinček, Alexander Jirošek) The gallery’s oldest acquisition is a naēve-realistic painting of the Starý Smokovec hamlet (the Tatras foothills) by Karol Tibély (1834), and the lithographs by Rudolf Alt based on the ideas by Ľudovít Libay (18th). Refined realism of the earliest works by Ladislav Medňanský is complemented with the emotionally accented paintings by Ferdinand Katona, Andor Borúth, Karol Polónyi, Peter Július Kern and others. The rougher Slovak realism, characterized by the motifs of ordinary, toiling people, finds its expression in the works of Ján Hála, Ľudovít Križan, and others. Impressionistic paintings by Antonín Hudeček, Juraj Krutek, Ľudmila Hynková remind us of the volatility and ephemeral nature of the moods encountered in the High Tatras. A distinctive category within the large group of the Tatras-inspired painters are the Eastern-Slovakia artists such as Anton Jasusch, Ľudovít Čordák, and Július Jakoby.
    The most significant representatives of Slovak visual art of the 20th century such as Janko Alexy, Gustáv Mallý, Jozef Kollár, Miloš Alexander Bazovský, and Mikuláš Galanda also wrestled with the theme of the Tatras. The works they created are among the most precious possessions in the vaults of the Tatra Gallery.

    The theme of the High Tatras is exceptionally attractive but also difficult and artistically demanding. Its exceptionality resides in the physical beauty of the Tatras; its difficulty is in the fact that the mountains themselves are so beautiful that they poorly tolerate further artistic prettification. The artists who prettified the Tatras, and there artists of European renown among them, failed. Too much beauty, even if served in the garb of realism, creates exalted, unconvincing impression —an impression of a kitsch. This circumstance led to the evident consequences: the artists had to develop ways that would steer them away from the pitfalls the Tatras presented. One such approach emphasized the plain, harsh, and stark beauty of the grand accumulations of rock. The other approach paid attention to the enchanting play of light over the rocky peaks. The weather in the Tatras is subject to sudden and frequent changes. These changes and the frequent natural disasters caused the death of many tourists; they also found their expression in numerous works of art. It is as if not the Tatras themselves were of interest, but the moods they evoke. The works collected by the Tatra Gallery offer an opportunity to see how the different art techniques were utilized over the last three centuries with the goal of subduing the same theme.
    In the works created by the artists active in the most recent past, there is a noticeable shift in the focus. Exit the attention to the mountains, enter the attention to the humans-humans observing, thinking, worrying. The Tatras are present mostly through the familiar geographical place names. The artist’s admiration of the virgin nature is replaced with the contemplation of the destructive penetration into the near-divine domain of the mountains. What is happening to this Olympus of Slovakia? What will the future bring? Not surprisingly, the language with which the theme of the Tatras is being addressed has also changed. Preference is given to the curtness and brutality of expression; the message is not the beauty of the mountain but the alienation of the man. The sober messengers are our contemporaries — Július Koller, Vladimír Popovič, Ladislav Čarný, Dušan Srvátka, Miroslav Brooš.
    In summary, the works of art centered upon the theme of the High Tatras and held by the Tatra Gallery in Poprad (Slovakia) demonstrate the development of the artistic interpretation of one single subject which, in this particular case, happens to be a singular mountain range. The Tatra Gallery’s monomathematic collection permits to study the relationship of man to nature in its historical context; it permits also to investigate the growth of the man’s cultural self-awareness.


 

| Tatry v umení | Tatras in Art |
Vydala / Published by   Tatranská galéria Poprad
Zodpovedná redaktorka / Editor-in-chief   Anna Ondrušeková
Text / Text   Anna Ondrušeková
Preklad/ Translation   Jana Tereňová, Ladislav E. Roth
Foto / Photographs   archív TG / archives of the Tatra Gallery
Grafický dizajn / Design   Svetlana Justinianová
Náklad / Press run   1000 ks/pc
Tlač / Print   Tlačiareň Kežmarok
ISBN   ISBN 80–88851–22–X



 

VIDEOARCHÍV

Kurzy večernej kresby pre verejnosť

každú stredu o 16.30 pod vedením galerijnej pedagogičky Sandry Štěpaníkovej

pondelok – piatok:
9.00 – 17.00
nedeľa:
13.00 – 17.00

sobota – zatvorené

dospelí: 2,0 €
študenti, dôchodcovia: 1,0 €
deti do 15r, skupiny žiakov 0,5€
rodinná vstupenka 3,0 €

akceptujeme

Prenájom priestorov Elektrárne Tatranskej galérie

INFO 0905 843 802

dnes je: 22.11.2014

meniny má: Cecília

podrobný kalendár

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

659604

Úvodná stránka