Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Výstavy v Elektrárni TG

i_5558099.jpg

tlacova sprava.JPG

Eduard Ovcacek mail-2.jpg


 

Herta Viktorin Ondrušová 2019 A5 pozv.jpg

Helena Sucha 2019 A3.jpg

 


 

Menyanszky 2019 web.jpg

Ladislav Mednyánszky bol uhorský maliar slovensko-madarského pôvodu (*1852, Beckov – 1919, Viedeň). Mal šľachtické korene a počiatočné umelecké vzdelanie nadobudol v prostredí rodového sídla strážskeho kaštieľa od maliara Thomasa Endera. Po maturite odišiel študovať do Mníchova na Akadémiu výtvarných umení (prof. Otto Seitz) a neskôr získal ďalšie umelecké vzdelanie v Paríži (prof. Isidor Pils). Po tom, ako sa rozhodol ukončiť štúdiá, navštívil v roku 1875 po prvýkrát Barbizon, kde sa spriatelil s významnými umelcami ako sú Karl Bodmer či Odilon Redon. Približne v tomto období mal naňho veľký vplyv aj Jean-François Millet. Mednyánszky, ktorý bol neustále na cestách, si svoje ateliéry prenajímal na parížskom Montmartri, ale i v Budapešti a vo Viedni. Jeho cesty však vždy prerušovali návraty na Slovensko, do jeho domoviny, do Beckova a Strážok.
K Slovensku ho viazali citové a umelecké putá. Spočiatku odtiaľto podnikal svoje cesty za vzdelaním. Časom, po roku 1900 sa situácia zmenila a žil skôr bohémskym životom, bol večne na cestách, no s neprestajnými návratmi do rodnej krajiny, ktorú vo svojej tvorbe zobrazoval vždy s citlivou a tvorivou zanietenosťou. Slovensko sa pre neho stalo jedným zo základných motívov jeho tvorby a formovalo jeho slohovosť. Mednyánszkeho postoj k tejto krajine bol odlišný ako u iných maliarov. Vychádzal zo svojich hlbokých filozofických presvedčení, preto túto tému zobrazoval citlivo, poeticky, s melancholickou a sno-vou atmosférou. Hoci Mednyánszky pochádzal z barónskej rodiny, paradoxne sa vôbec nehlásil k tejto triede ľudí. Jeho humanistický svetonázor sa prejavuje záujmom o bežných ľudí na periférii spoločnosti, ktorých si napriek jeho pôvodu veľmi ctil, ba priam im pripisoval ušľachtilé vlastnosti. Tento obdiv, ale i súcit sa prejavil v jeho dielach. Preto tuláci, cigáni a rôzni vydedenci ľudskej spoločnosti mali pre Mednyánszkeho filozofický a sociálny zmysel. Stali sa preňho motívmi nostalgie a nositeľmi výrazu melanchólie. Neustále prehlboval svoj záujem o filozofiu, ale aj o budhizmus a teozofiu, čo sa snažil pretaviť do vlastnej tvorby. Pre svoj osobnostný, ale i umelecký vývoj si viedol skicár, ktorý bol zároveň aj jeho denníkom. Okrem kresieb si do neho zaznamenával aj rôzne okamihy či myšlienky, ku ktorým sa znova vracal a opätovne ich prežíval počas procesu tvorenia. Často sa vo svojich úvahách ponáral do problematiky vtedajšej spoločnosti. Tieto myšlienky sú však aktuálne aj dnes.
Mednyánszky, stúpenec barbizonskej školy a impresionizmu, namaľoval za svoj život viac ako 6000 diel. Existuje veľké množstvo jeho kresieb, pomocou ktorých si zdokonaľoval svoje umelecké schopnosti. Tieto štúdie boli veľakrát prípravou k následným olejomaľbám. Jeho tvorba je zastúpená krajinomaľbou, ale i figurálnou maľbou. V krajinomaľbách dokázal Mednyánszky majstrovsky zachytiť špecifickú atmosféru a svetlo, avšak v istom zmysle prekročil impresionizmus, pretože jeho krajiny nie sú len záznamom vonkajšieho prostredia, ale sú poznačené individuálnym zážitkom autora. Rovnakoi vo svojej figurálnej maľbe sa snažil expresívne zachytiť charakter človeka a jeho často nešťastný osud. Tvorba Ladislava Mednyánszkeho sa tak vyznačuje silným emocionálnym nábojom.
Výstava v Tatranskej galérii v Poprade  je zorganizovaná k stému výročiu úmrtia Ladislava Mednyánszkeho. Je tak pripomenutím a oslavou jeho životného diela, prínosu v oblasti umenia a taktiež jeho vznešených hodnôt a myšlienok.
Prevažnú časť vystavených diel tvoria reštaurované kresby zo zbierok Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši (ďalej LGPMB). K práci a povinnosti každej galérie patrí vo veľkej miere aj ochrana a starostlivosť o nadobudnuté zbierkové predmety. K takejto činnosti patrí aj reštaurovanie, ktoré predlžuje životnosť diel a zachraňuje umenie aj pre nasledovné generácie. Aj preto je výstava zameraná na prezentáciu reštaurovaných kresieb Ladislava Mednyánszkeho zo zbierok LGPMB. 
Projekt reštaurovania viac ako päťdesiatich najpoškodenejších Mednyánszkeho kresieb bol realizovaný pod vedením Prof. Borisa Kvasnicu v období jún 2017 – júl 201. Kresby sa nachádzali v rôznom štádiu poškodenia, sú datované do druhej polovice 19. storočia a boli vytvorené rôznymi technikami. Diela nepochádzajú z jednotného autorského celku. Každé z nich je špecifické svojim charakterom, materiálovým zložením, ako aj rozmermi. Cenné kresby, kedysi nevhodne uskladnené, sú dnes nad-štandardne uložené v depozitároch LGPMB a vďaka práci reštaurátorov môžu byť prezentované verejnosti aj prostredníctvom tejto výstavy. Projekt reštaurovania bol realizovaný za pomoci Fondu na podporu umenia a Žilinského samosprávneho kraja.


 

stála expozícia

 


 

projekty vznikajú
s finančnou podporou
Fondu na podporu umenia

pondelok – piatok:
9.00 – 17.00
sobota – zatvorené
nedeľa:
13.00 – 18.00

dospelí | 3,00 €
študenti, dôchodcovia | 1,50 €
deti do 15 r. | 1,00 €
žiaci v skupinách | 1,00 €
rodinná vstupenka | 5,00 €

akceptujeme kultúrne poukazy

Tatranská galéria
v Poprade

Hviezdoslavova 12
058 01 Poprad
GPS: 49.058197 20.298105
tel.: +421 52 7721 968
gsm: +421 917 843 187
tatragaleria@tatragaleria.sk

Prenájom priestorov Elektrárne Tatranskej galérie

INFO 0905 843 802

ÚvodÚvodná stránka